posmechár -ra pl. N -ri m.
posmechár p. posmešník
posmešník kto sa rád posmieva, robí si posmech • posmeškár • expr.: posmievač • vysmievač • posmechár • kniž. sarkastik: bol známym posmešníkom, posmechárom, sarkastikom • satirik (autor textu posmešného charakteru) • ironik (ironický človek)
posmechár, -a m. kto sa rád a často posmieva, posmešník, posmeškár;
posmechársky príd. ktorý sa rád posmieva, posmeškársky;
posmechárstvo, -a str. záľuba v posmievaní, posmievačnosť: Jeho jasný cieľ nemohlo pošpiniť Loškovo posmechárstvo. (Zgur.)
posmechár m. or, strenč človek, ktorý sa rád z iných posmieva, posmešník: To sa medzi mláďencamí ždi našľi posmechári (Krivá DK); To je takí posmechár, ňikoho ňešanuje (Prosné PB)