Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj subst

posmech -u m. znevažovanie vyjadrené smiechom, vtipom, výsmech: hovoriť o niekom s p-om

robiť si p. z niekoho posmievať sa; obracať niekoho na p. zosmiešňovať; byť, vyjsť na p. (sveta) zosmiešňovať sa, zosmiešniť sa

kto má škodu, má i p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
posmech ‑u m.
-ech/110792→110790±147 28.54: substantíva m. neživ. N+A sg. 48902→48557
+97
−67
úspech/15457 prospech/13208 smiech/7281 hriech/5876 neúspech/1851 plech/1038 posmech/933 neprospech/895 výsmech/773 orech/608 cech/257→306
+7
−15
mech/166→157
+7
−12
pelech/100 (3/74)

posmech p. výsmech


utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žarturobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakovexpr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúťhovor. expr.: vystreliť sistreliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého aprílapouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok


výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmechposmech: hovoriť o niekom s posmechomsmiech: byť na smiechposmešok: znášať posmeškyúškrnúškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnokúškľabok: byť vystavený úškľabkomúsmešokúsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli)expr. zried. výšker (Figuli)irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná iróniasarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmussatira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satirakniž. persifláž


vysmiať (niekoho, niečo) • vysmiať sa (niekomu, niečomu) smiechom, posmechom prejaviť nesúhlas, škodoradosť, opovrhnutie a pod. • sposmievaťsposmeškovaťvyposmechovaťvyposmeškovať: vysmiali ma, vyposmeškovali ma, vysmiali sa mi pre moju dôverčivosť; deti ma ešte i sposmievali, sposmeškovalinár. osmiať (niekoho, niečo) • zironizovať (vysmiať iróniou) • zosmiešniťfraz.: priviesť/vyviesť na posmechobrátiť na posmech (urobiť niekoho, niečo smiešnym): zosmiešniť niekoho pred celou spoločnosťouskarikovaťsparodizovať (vysmiať napodobňovaním): nikoho si neváži, každého skarikujepovysmievať (opakovane vysmiať)


zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmechobracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech inýchironizovaťkniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomerykarikovaťparodizovaťparodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politikakniž. persiflovaťhovor. blamovaťzahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťouuťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievaťosmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievalistrápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

posmech, -u m.

1. neúcta, opovrhnutie vyjadrené smiechom, vtipom, zosmiešnenie, výsmech: Z úst plynuli mu posmechy a ostré epigramy. (Vaj.) Skutky Barnabáša Kosa vyvolali odpor i posmech. (Karv.) To bude posmechu po dedine! (Kuk.)

robiť, stvárať si z niekoho, z niečoho p. (p-y) posmievať sa; obracať, obrátiť, priviesť, doviesť, mať niekoho, niečo na p. zosmiešňovať, zosmiešniť; utŕžiť p., byť, ostať, vyjsť na p. sveta (na ľudský, svetský p.) byť vysmiaty; obísť s posmechom (Taj.) byť vysmiaty; spraviť sa na posmech (Taj.) zosmiešniť sa; na p. a) tak, že to vzbudzuje smiech, výsmech: Prvá smena dala 69 kusov. Na posmech! (Hor.); b) s úmyslom zosmiešniť: Dvaja poslali na posmech po ženách svoje uniformy. (Krno); na p. (celého) sveta, svetu tak, že to zosmiešňuje niekoho, niečo pred každým; Kto má škodu, má i posmech, o posmech nech sa nestará (prísl.) poškodenému sa často vysmejú.

2. zried. posmešný úsmev, úsmešok: Starý zakyvkal hlavou, vyškeriac ústa do posmechu. (Pláv.) Naraz sa usmieva, ale akýsi trpký posmech sa jej rozkladá po tvári. (Fig.)

posmech1 m. (posmiech) strsl, zsl znevažovanie vyjadrené smiechom, výsmech: Šaďe si len posmechi z náz robili (Likavka RUŽ); Uš f krčme posmeche robiu̯ (Lešť MK); Posmeh je, keť krava strečkuje a ocasu ňezdvihňe (Bošáca TRČ); Robí si z každého enem posmiech (Jablonové MAL)
F. na posmech obráťiľi (Lešť MK) - vysmiali; takíto posmech spravila zo sebä (Párnica DK) - urobila si hanbu svojím správaním al. nejakým skutkom; mať na posmech (Svätoplukovo NIT) - posmievať sa niekomu; na kom psota, na tom posmech (Jasenová DK) - na chudobnom sa ľudia radi smejú

posmech2 m. ind. zried. kapsička na zápalky a na fajku: posmech (Poluvsie PDZ)


posmiech p. posmech1

posmech m opovrhnutie vyjadrené smiechom, vtipom, zosmiešnenie, výsmech, potupa: Gaspar Kroner oswedčil se s strany sweho nowého prigménj, které gemu vsstipnjcy s posměchow dali Lichy (RUŽOMBEROK 1598); (svedok) powiediel tež y to, gako bi s posmechem, že ten musstar gest s pani Preczinskeg tollaru (SKALICA 1676) posmešne: posweceňy na cyrkewnu službu pokladagu nowowercy za posmech a nycemne smety (PP 1734); wiceg trpel nass mily Spasitel, když totissto musel slissat ruhani, utrhani, potupi, pohaneni a posmechi naprotiwa sebe (MS 1758); pri posledneg meg pritomnosti nemale veci a tak rečeno posmechi sem od mich p. stricu skusit mosila (PUKANEC 1787)
L. robiť, (u)činiť p. z koho, na koho, na kom, komu brať v p. koho posmievať sa, vysmievať sa, vysmiať sa niekomu: czera w pondely ze zaplaty a nitz niedala, len ma tak reczu drzja a posmech robya (H. MIČINÁ 1629); mnozy budu na nas posmechy činity, rebelly a buričy nas naziwaty (ZA 1676); Marya slyssic od angela, že sa stawa matka božj, s wytaženym krkem nechodila, gine w posmech nebrala; (SP 1696); aby žaden towariss geden druhemu posmech nečinil (CA 1726); a powedala k nemu Dalila: Hle, posmech sy my učinil a faless sy mlúwil (KB 1757); lakomecz za nic sobe wažy chudych, gak chatrne missy zapowrhuge s nych posmech činy (MC 18. st); dať na p., ku p-u komu, uviesť v p. koho, vziať p. naproti komu zosmiešniť niekoho, potupiť niekoho: zachowag nas wsseho hřychu, nedag diablu ku posmechu (BAg 1585); takowy au wssickni pomluwači, ktery bratra meho w posmech uwestj usylugj (SP 1696); dal sy nás na háňbu súsedom nassym, na posmech tym, ktery su okolo nás (KB 1757); aby nečinil bljznymu swému zle a posmech newzal naproty swým bljžnym (BlR 18. st); mať p. z koho, čoho, mať v p-u koho mať za p. čo, vziať v p. čo zosmiešňovať, zosmiešniť niekoho, niečo: protos to yakoby se mne posmech ste mely (s. l. 1598 E); staw manzelsky toliko za posmech mate (B. ŠTIAVNICA 1612) je vám na smiech; žalowat bude wrchnost na swych poddanych, že sobe ustanowenj gegich newažilj a w posmech wzali (SP 1696); (leniví v službách božích) z pobožnosti magu posmech (GŠ 1758); fabricam fingere in aligvem: ňekoho w posmechu meti (KS 1763); Žide mali z neho (Krista) ten nagvetssi posmech (WS 18. st); byť na p., v p-u, k p-u komu zosmiešňovať sa, prísť ku p-u, v p. čomu vliezť do p-u, zostať na p. komu zosmiešniť sa: karlik, maly člowek, člowiečik k smiechu a k posmechu wssech (je) (KoB 1666); aby sme okolnym osadam w posměch nepryssly (ZÁBORIE 1714); (Saul) uce tak poraňený smrtedelne aby w posměch nebyl Filjstynským, vchopil meč swug a polehl se naň (MP 1718); gak zwysoka začness žiťi a chir ty dostaness, gessťe wlezess do posmechu, gak w pompe ustaness; Chrizippus wždy nohami rozhanal pry stole sedice, pre ten sspatny obyčeg ku posmechu prissel (GV 1755); a já zostal sem gim na posmech (KB 1757); (vojak) swym kamaradom wogakom bol na posmech (WS 18. st); k p-u, na p.
a. tak, že to vyvoláva úsmev, výsmech: mistr aby mu (učňovi) ssaty držel, aby aspon nahy na posmech nechodyl (CA 1663); nekdy kupugu (ľudia) k posmechu capa, misto kozy (GŠ 1758)
b. s úmyslom zosmiešniť: to mel platyty na svateho Mychala, nez poslal na posmech deset zlatych czervenych (BOJNICE 1576 E); Sandorka na wadssy posmech hnog na woze hnet za mrtwim telom wgest dala (NECPALY 17. st); na posmech obecného lidu do mesta gi (Máriu) odwédli (ŽS 1764)
F. kdo ma sskodu, na posmech (SiN 1678)

Posmech_1 Posmech Posmech_2 Posmech Posmech_3 Posmech Posm'ech Posm'ech
posmech
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) posmech
G (bez) posmechu
D (k) posmechu
A (vidím) posmech
L (o) posmechu
I (s) posmechom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) posmechy
G (bez) posmechov
D (k) posmechom
A (vidím) posmechy
L (o) posmechoch
I (s) posmechmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu