posmech -u m. znevažovanie vyjadrené smiechom, vtipom, výsmech: hovoriť o niekom s p-om
□ robiť si p. z niekoho posmievať sa; obracať niekoho na p. zosmiešňovať; byť, vyjsť na p. (sveta) zosmiešňovať sa, zosmiešniť sa
● kto má škodu, má i p.
posmech -chu m.
posmech p. výsmech
utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žart • urobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakov • expr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúť • hovor. expr.: vystreliť si • streliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého apríla • pouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok
výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž
vysmiať (niekoho, niečo) • vysmiať sa (niekomu, niečomu) smiechom, posmechom prejaviť nesúhlas, škodoradosť, opovrhnutie a pod. • sposmievať • sposmeškovať • vyposmechovať • vyposmeškovať: vysmiali ma, vyposmeškovali ma, vysmiali sa mi pre moju dôverčivosť; deti ma ešte i sposmievali, sposmeškovali • nár. osmiať (niekoho, niečo) • zironizovať (vysmiať iróniou) • zosmiešniť • fraz.: priviesť/vyviesť na posmech • obrátiť na posmech (urobiť niekoho, niečo smiešnym): zosmiešniť niekoho pred celou spoločnosťou • skarikovať • sparodizovať (vysmiať napodobňovaním): nikoho si neváži, každého skarikuje • povysmievať (opakovane vysmiať)
zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými
posmech, -u m.
1. neúcta, opovrhnutie vyjadrené smiechom, vtipom, zosmiešnenie, výsmech: Z úst plynuli mu posmechy a ostré epigramy. (Vaj.) Skutky Barnabáša Kosa vyvolali odpor i posmech. (Karv.) To bude posmechu po dedine! (Kuk.)
● robiť, stvárať si z niekoho, z niečoho p. (p-y) posmievať sa; obracať, obrátiť, priviesť, doviesť, mať niekoho, niečo na p. zosmiešňovať, zosmiešniť; utŕžiť p., byť, ostať, vyjsť na p. sveta (na ľudský, svetský p.) byť vysmiaty; obísť s posmechom (Taj.) byť vysmiaty; spraviť sa na posmech (Taj.) zosmiešniť sa; na p. a) tak, že to vzbudzuje smiech, výsmech: Prvá smena dala 69 kusov. Na posmech! (Hor.); b) s úmyslom zosmiešniť: Dvaja poslali na posmech po ženách svoje uniformy. (Krno); na p. (celého) sveta, svetu tak, že to zosmiešňuje niekoho, niečo pred každým; Kto má škodu, má i posmech, o posmech nech sa nestará (prísl.) poškodenému sa často vysmejú.
2. zried. posmešný úsmev, úsmešok: Starý zakyvkal hlavou, vyškeriac ústa do posmechu. (Pláv.) Naraz sa usmieva, ale akýsi trpký posmech sa jej rozkladá po tvári. (Fig.)
posmech1 m. (posmiech) strsl, zsl znevažovanie vyjadrené smiechom, výsmech: Šaďe si len posmechi z náz robili (Likavka RUŽ); Uš f krčme posmeche robiu̯ (Lešť MK); Posmeh je, keť krava strečkuje a ocasu ňezdvihňe (Bošáca TRČ); Robí si z každého enem posmiech (Jablonové MAL) F. na posmech obráťiľi (Lešť MK) - vysmiali; takíto posmech spravila zo sebä (Párnica DK) - urobila si hanbu svojím správaním al. nejakým skutkom; mať na posmech (Svätoplukovo NIT) - posmievať sa niekomu; na kom psota, na tom posmech (Jasenová DK) - na chudobnom sa ľudia radi smejú
posmech2 m. ind. zried. kapsička na zápalky a na fajku: posmech (Poluvsie PDZ)
posmiech p. posmech1
posmech m opovrhnutie vyjadrené smiechom, vtipom, zosmiešnenie, výsmech, potupa: Gaspar Kroner oswedčil se s strany sweho nowého prigménj, které gemu vsstipnjcy s posměchow dali Lichy (RUŽOMBEROK 1598); (svedok) powiediel tež y to, gako bi s posmechem, že ten musstar gest s pani Preczinskeg tollaru (SKALICA 1676) posmešne: posweceňy na cyrkewnu službu pokladagu nowowercy za posmech a nycemne smety (PP 1734); wiceg trpel nass mily Spasitel, když totissto musel slissat ruhani, utrhani, potupi, pohaneni a posmechi naprotiwa sebe (MS 1758); pri posledneg meg pritomnosti nemale veci a tak rečeno posmechi sem od mich p. stricu skusit mosila (PUKANEC 1787) L. robiť, (u)činiť p. z koho, na koho, na kom, komu brať v p. koho posmievať sa, vysmievať sa, vysmiať sa niekomu: czera w pondely ze zaplaty a nitz niedala, len ma tak reczu drzja a posmech robya (H. MIČINÁ 1629); mnozy budu na nas posmechy činity, rebelly a buričy nas naziwaty (ZA 1676); Marya slyssic od angela, že sa stawa matka božj, s wytaženym krkem nechodila, gine w posmech nebrala; (SP 1696); aby žaden towariss geden druhemu posmech nečinil (CA 1726); a powedala k nemu Dalila: Hle, posmech sy my učinil a faless sy mlúwil (KB 1757); lakomecz za nic sobe wažy chudych, gak chatrne missy zapowrhuge s nych posmech činy (MC 18. st); dať na p., ku p-u komu, uviesť v p. koho, vziať p. naproti komu zosmiešniť niekoho, potupiť niekoho: zachowag nas wsseho hřychu, nedag diablu ku posmechu (BAg 1585); takowy au wssickni pomluwači, ktery bratra meho w posmech uwestj usylugj (SP 1696); dal sy nás na háňbu súsedom nassym, na posmech tym, ktery su okolo nás (KB 1757); aby nečinil bljznymu swému zle a posmech newzal naproty swým bljžnym (BlR 18. st); mať p. z koho, čoho, mať v p-u koho mať za p. čo, vziať v p. čo zosmiešňovať, zosmiešniť niekoho, niečo: protos to yakoby se mne posmech ste mely (s. l. 1598 E); staw manzelsky toliko za posmech mate (B. ŠTIAVNICA 1612) je vám na smiech; žalowat bude wrchnost na swych poddanych, že sobe ustanowenj gegich newažilj a w posmech wzali (SP 1696); (leniví v službách božích) z pobožnosti magu posmech (GŠ 1758); fabricam fingere in aligvem: ňekoho w posmechu meti (KS 1763); Žide mali z neho (Krista) ten nagvetssi posmech (WS 18. st); byť na p., v p-u, k p-u komu zosmiešňovať sa, prísť ku p-u, v p. čomu vliezť do p-u, zostať na p. komu zosmiešniť sa: karlik, maly člowek, člowiečik k smiechu a k posmechu wssech (je) (KoB 1666); aby sme okolnym osadam w posměch nepryssly (ZÁBORIE 1714); (Saul) uce tak poraňený smrtedelne aby w posměch nebyl Filjstynským, vchopil meč swug a polehl se naň (MP 1718); gak zwysoka začness žiťi a chir ty dostaness, gessťe wlezess do posmechu, gak w pompe ustaness; Chrizippus wždy nohami rozhanal pry stole sedice, pre ten sspatny obyčeg ku posmechu prissel (GV 1755); a já zostal sem gim na posmech (KB 1757); (vojak) swym kamaradom wogakom bol na posmech (WS 18. st); k p-u, na p. a. tak, že to vyvoláva úsmev, výsmech: mistr aby mu (učňovi) ssaty držel, aby aspon nahy na posmech nechodyl (CA 1663); nekdy kupugu (ľudia) k posmechu capa, misto kozy (GŠ 1758) b. s úmyslom zosmiešniť: to mel platyty na svateho Mychala, nez poslal na posmech deset zlatych czervenych (BOJNICE 1576 E); Sandorka na wadssy posmech hnog na woze hnet za mrtwim telom wgest dala (NECPALY 17. st); na posmech obecného lidu do mesta gi (Máriu) odwédli (ŽS 1764) F. kdo ma sskodu, na posmech (SiN 1678)