posmešok -šku často mn. m. výsmech; úškľabok: znášať p-y; pohrdlivý p. na tvári
□ robiť si p-y z niekoho vysmievať sa, posmievať sa
posmešok -šku pl. N -šky m.
posmešok p. výsmech, úškľabok 1, úsmev, smiech 1
smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiech • expr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákov • expr.: chechot • chichot • hahot • chachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichot • zried. smiechot (Gabaj) • úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmev • úškrn • úškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnok • úsmešok • posmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • úškľabok • expr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • zastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)
p. aj úsmev
2. p. výsmech 3. p. žart
úsmev mierne stiahnutie tvárových svalov ako charakteristický prejav radosti, veselia, príp. irónie: blažený, trpký, pohŕdavý úsmev; potlačiť úsmev • úsmešok • posmešok (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • úškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): cynický úškrn, úškrnok • zastar. úsmech (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): lichotivý úsmech (Kalinčiak) • expr. zried. poškľabok (Kukučín)
p. aj smiech
úškľabok 1. škľabivý výraz tváre: škodoradostný úškľabok, tvár sa mu stiahla do úškľabku • posmešok: cynický posmešok • grimasa: robiť grimasy • expr.: úškrn • úškrnok: pohŕdavý úškrn, úškrnok • expr. zried. poškľabok (Kukučín)
2. p. výsmech
výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž
posmešok, -šku, obyč. v mn. č. posmešky, -ov m. zosmiešnenie, výsmech: byť terčom, predmetom p-ov; Chlapec i posmešky hrdinsky znášal, kým slúžili na dobromyseľné rozosmiatie. (Rys.) Nehovoril mluvnicky správne, čím nejeden posmešok získal si od dekana. (Taj.)
● robiť si p-y z niekoho, z niečoho posmievať sa niekomu, niečomu, zosmiešňovať niekoho, niečo
posmešok m. šar, abov obyč. mn. č. posmievanie, výsmech: Bitank preveľki bol, každej potpaľel a i pośmeški vecka sebe s každej robel (Sokoľ KOŠ); Robil z ňeho pośmiški, ba mu dal f pisk (Ostrovany SAB)
posmešok [-me-, -mí-] m (mierne) zosmiešnenie, výsmech: deridiculum: posměch, posmjssek (WU 1750); gedjneho gednorozeneho syna (Boh) magice, toho dal na swet ku utrpenj a ku posmessku welikemu (CS 18. st); ludibrium: posmýssek (PD 18. st)