posmešný príd. vyjadrujúci posmech, výsmešný, uštipačný: p-é poznámky, reči, p. pohľad;
posmešne prísl.;
posmešnosť -i ž.
posmešný -ná -né 2. st. -nejší príd.
ironický ktorý rád ironizuje; ktorý je založený na irónii; ktorý vyjadruje iróniu, výsmech • posmešný • posmievačný • výsmešný: ironický, posmešný, posmievačný človek; ironické, výsmešné slová • uštipačný • štipľavý • pren.: pichľavý • bodavý: bola zvyknutá na uštipačné, štipľavé, pichľavé poznámky okolia • sarkastický (kruto výsmešný): sarkastický humor
posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech • posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváre • posmechársky • posmeškársky • posmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriaceho • ironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámka • uštipačný • štipľavý • pren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slová • výsmešný • vysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľady • satirický (ostro posmešný) • zastar. úsmešný (Kalinčiak) • expr.: mefistofelovský • mefistovský
výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu • posmešný: výsmešné, posmešné reči • posmievačný • ironický • uštipačný • pichľavý • štipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámky • satirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačka • sarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritika • karikatúrny • karikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho al. niečoho s cieľom dosiahnuť komický al. satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiam • parodický • kniž. persiflážny
posmešný príd. vyjadrujúci, obsahujúci posmech; ktorý si robí posmech, výsmešný: p. hlas, smiech, p. tón reči; p-é slová, pohľady; p-á grimasa (Tim.); p-í ľudia (Jes-á); p-é tváre (Gráf);
posmešnosť, -ti ž.
posmešný i posmešlivý príd. strsl, čiast. zsl, spiš ktorý sa rád vysmieva, výsmešný, posmievačný: Posmešnej bou̯ veľmej, každejmu našou mäno (Lešť MK); Medzi chlapmi ždi misí biť takí posmešní človek, čuo sa iní smejú (Podbiel TRS); Posmešní chlapčisko je to (Lukáčovce HLO); pošmešľivi chlop (Spiš. Štvrtok LVO)
posmešný príd 1. vyjadrujúci, obsahujúci posmech: na moge czaste odkazovany k nemv, aby my zaplatyl, vzzdyczky my posmešnv odpoved odkazvge (TREBOSTOVO 1575 E); ale bohdag, by ste wy, pany, takowich gmen potupnich a posmessnich neznassely (ZA 1676); slissal-li swedek, že bi Iakub Mojzez posmessne recžy bol mlowil proti Geg Welkomožnosti (BECKOV 1735); satyra: posmessné, potupné wersse (KS 1763) 2. vyvolávajúci posmech: chudoba y múdrích posmessních činí (BPr 1787) 3. (o človeku) kt. sa rád posmieva, posmievačný: tento syn gest co Ysmael posmessny (SP 1696); w korabe Noachowem byl posmessny a bezbožny Cham (COB 17. st); -e prísl k 1: teg bitcze neywetssy pryczína su ty chlapcy, ktery priducz do Preyteg, posmessne chodicz po dedine, zaczaly bitku (ILAVA 1651); ironice: posmešňe (KS 1763); kdokolik pakli by ale zaplatit naskrze w stawe nebil, ma na spusob ginjch zlodegou na tele posmessne trestan byti (S. ĽUPČA 1782); o, Kryste, posmessne mluwi diabel gemu (MiK 18. st); -osť ž žartovanie: cavillatus: posmessnosť, zertunek (KS 1763); Kupido s wljdnu posmessnosty takto mluwil (PT 1796)