poslucháč, -a m.
1. kto niečomu načúva, niečo počúva (napr. prednášku, rozhlas ap.): V niekoľkých poslucháčoch zanechala reč hlboký dojem. (Jil.) Mávala sny o poslucháčoch, ktorých do vytrženia privádza jej hra. (Tim.); p-i rozhlasu, rozhlasoví p-i; čierny p. (rozhlasu) ktorý nemá na svoj prijímač koncesiu;
2. vysokoškolský študent: p. medicíny, filozofie;
poslucháčka, -y, -čok ž.;
poslucháčsky príd.;
poslucháčstvo, -a str. hromad. poslucháči: vysokoškolské p.; Na tvojej strane sú sympatie poslucháčstva. (Kuk.)