poslať -šle -šlú dok.
1. (príkazom, výzvou ap.) spôsobiť, aby niekto odišiel niekam za istým cieľom: p. chlapca po mlieko, nakúpiť; lekár p-l chorého do nemocnice
2. spôsobiť, aby sa niečo niekam dostalo, odoslať, zaslať: p. niekomu list, pozdrav, správu; publ. slang. p. súpera na zem zraziť
● expr.: p. niekoho na druhý, onen svet zabiť; p. niekoho, niečo do (horúceho) pekla, dočerta s hnevom odmietnuť;
nedok. posielať -a
posielať -la -lajú -laj! -lal -lajúc -lajúci -laný -lanie nedok.
posielať spôsobovať, zariaďovať, aby sa niečo niekam dostalo • zasielať • odosielať: posielať, zasielať list poštou; zásielku posielať, odosielať až na druhý deň • admin. al. pošt. expedovať (posielať adresátovi): expedovanie tovaru, poštových zásielok • rozosielať • rozposielať (na rozličné miesta) • hovor. šikovať: na sever šikujú čerstvú zeleninu z Bulharska • dopravovať (posielať dopravným prostriedkom): tovar k nám dopravujú loďou • transportovať (posielať na dopravnom prostriedku, obyč. so sprievodom): zajatcov transportujú na Sibír • subšt. lifrovať: lifrovali nás rýchlo domov • poet. slať
posielať p. poslať
poslať, -šle, -šlú, poslaný, rozk. -šli dok.
1. (koho, kam) výzvou, príkazom pohnúť niekoho, aby niekam išiel, niekam sa vypravil, odobral: p. deti na prechádzku, do obchodu, domov, preč; p. niekoho po (na) pivo, po (na) drevo; p. deti spať; Treba poslať po nášho starého otca. (Fig.); p. (niekoho) po lekára; akoby sme chceli jeho aj s deťmi poslať po žobraní (Laz.); p. niekoho do vyhnanstva, do väzenia, na smrť; p. niekoho do služby, na remeslo; Dcéru si poslali z domu na edukáciu. (Stod.) Poslala za ním, aby ju neopustil (Podj.) odkázala mu. Poslal kuchárku na dovolenku. (Urb.) Kazimíra tútor poslal do škôl (Vaj.) dal ho študovať. Chlapcov by mal poslať do sveta (Taj.) hľadať si zamestnanie, skúsiť svet. Na nedeľu že by poslali svatov (Tim.) na pytačky. Rudopoľský poslal Svatnayovi svedkov (Vaj.) vyzval ho na súboj.
● p. niekoho, niečo do čerta, v čerty, k čertu, k ďasu, do paroma, do (horúceho) pekla s hnevom zahnať, vyhnať, s hnevom odmietnuť: Či mi ju (Ruženu) čert poslal na skazu (Tim.) mám pre ňu nepríjemnosti; mohol by som ho po cigarety p. je odo mňa mladší, nie je mi roveň; Richtár ťa pošle do sveta vši pásť (Fig.) vyženie ťa, pôjdeš po žobraní; p. niekoho na druhý svet zabiť, usmrtiť; p. niekomu niekoho na krk aby sa o neho staral, bol mu na ťarchu; teba (jeho) by bolo dobre po smrť p. si (je) pomalý, nevieš (nevie) nič vybaviť; Kam čert nemôže, tam pošle starú babu (prísl.) staré ženy často narobia nepríjemnosti; trochu zastar. sám panboh ťa sem poslal (nebesá ťa sem poslali) si vítaný, je dobre, že si prišiel;
2. (čo kam, čo komu) spôsobiť, zariadiť, napr. príkazom al. iným spôsobom, aby sa niečo niekam dostalo, dopravilo, zaslať, odoslať: p. niekomu balík, list, peniaze (poštou); p. niekomu telegram, oznámenie, zprávu, upomienku; p. niekomu dar, pozdrav; p. niekomu (rukou) bozk naznačiť posunkom bozk; p. voz, auto po niekoho aby ho odviezol (-zlo), priviezol (-zlo); Poslal za ním pohŕdavo: „Nereční nám tu!“ (Sev.) zavolal, zakričal za ním; šport. slang. p. loptu do bránky streliť gól;
nedok (i opak) posielať, -a, -ajú;
opak. zried. i posielavať, -a, -ajú
posielať nedok. opak. 1. csl spôsobovať (príkazom, výzvou ap.), aby niekto odišiel niekam za určitým cieľom: Tomu zasa naručiu̯, žebej poviedau̯, že ho posielaju z Ľešťi (Lešť MK); Kolko rázi nás posiélali, že abi zme domom išli pítad od manki jako že vajcá, seno (Kostolné MYJ); Aľe išče prettim, jag me pošilal domu, ta hutori (Brezina TRB) 2. csl zariadiť, spôsobiť (príkazom al. iným spôsobom), aby sa niečo niekam dostalo, dopravilo; zasielať, odosielať: Do Pešťi a do Viedňi to (býky) posielali (Detva ZVO); Sviňe som posiélau̯ do Ostravi, do Prahi, do veľkíh miest (Dol. Kubín); Kej im Roza ňeposielala, ňemaľi bi takú hojnosť (Krivá DK); Mohlaz mi toho tólko neposiélať (Bošáca TRČ); Brad Jožo odešol za barinu a za polroka začal posílac toľiare occovi (Brvnište PB); Idzem pośiladz baľig do Ameriki (Petrovany PRE); Toto ti posíu̯ajú krsní roďičé (Chropov SKA)
posielať, posielavať p. poslať
poslať dk 1. koho kam vyslať niekoho niekam za nej. účelom: tehdy rychtarz gma posly poslati w duom (ŽK 1473); manželka Gregussowa poslala k geho materi, zdali muže do pribitku se nawratjtj anebo nje (ŠTÍTNIK 1697); obawagjce se p. pater, zeby pry dwerach nekdo s kigmj strežal, techda trich chlapou oblokom gest z domu poslal opačiť (LIPTOV 18. st) L. kdy on Pawel Czymerman na ty terminy panu Krysstoffowi Kubinskemu dosti ucziniti zanedbal, tehdy my geho do wezeny meskeho poslali sme (P. ĽUPČA 1564) dali sme uväzniť; gestliby nektereho z mistrow anebo z čeladky geho Pan Bůh s tohoto sweta powolati račil a pan cechmistr by zname okolo poslal, a ktery bi to zamesskal a na pohreb bi neprissel, ma sstrofany biti (CA 1609) všetkým oznámil: kdibi Pan Buch hnedki kazdeho hriessnika z toho sweta zhladil a do zatraceni poslal (MS 1758) zatratil 2. čo (ku) komu zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo, odoslať, doručiť čo cez čo prepraviť: (Mikuláš) gesstie mu mel poslati za dwa zlatte sukna kamlikoweho (P. ĽUPČA 1542); pokazal sem gym lyst, ktery ste od posla werneho ke mne poslalj (HANDLOVÁ 1573); k tomu i klúczik posslite, aby se mohlo na chalupi gjtj (ČACHTICE 1659); y čitágte knihu túto, kterú sme wám poslali (KB 1757); trans meria aligvid permittere: nečo prez more poslati (KS 1763) L. nerečite, že som vam chyr neposlal, ja tento list ta hore sem vam poslal (B. ŠTIAVNICA 1651 CM) že som neoznámil; ktery papež poslal ruky swe na zeme, žeby y Egjpt a gegjch drahe wecy opanowal (TP 1691) chcel si privlastniť 3. po, pre koho, čo prostredníctvom inej osoby dať priviesť niekoho, dať priniesť niečo: a my sme gemu (Vaňkovi) rzekli, zebi poslal po sweho bratra (ŽK 1462); poslal som pre syna sweho Martina (P. ĽUPČA 1509); fatens poslani bil do pastirni pre czeru pastirki (SPIŠ 1710); Wrabecz Duro, Csilla Janouho sina a Duriss Martinouho sina wen pre palice poslal (BLATNICA 1734) F. po smrt ho poslať (SiN 1678) o lenivom a pomalom človeku 4. koho na koho vyslať niekoho ako vykonávateľa nej. moci: komisare wassi poslali na nas Nemcow y tri Nemkine (ŠARIŠ 1691); execuutiu na mne chtzeju poslatz (BARDEJOV 1692) 5. náb zoslať z neba: sina sweho gednorozeneho poslal Pan Buch na swet, abichme žiwi bili skrze neho (TC 1631); posielať [-sie-, -sí-] ndk k 1: ted k Wassy Milosti posielam slowutneho Mikulasse Strczku (NAJBACH 1460 E); yako niaky(ch) zloczynczow (nás) w nassych wlastnych gruntiech lapagu a zwezugu a na zamek Trenczyn posielagu (TRENČÍN 1583) dávajú uväzniť; (kráľ) w legacygj posjla kralowske mjstodrzjce osoby, namestnjkuw (KoB 1666) vysiela; gak swedok chodyewal, tak y čželad posielal swu do Rownich hur drewo lupity (s. l. 1677); rodiczia by dety swoge do sskoly posjelaly, aby se aspon czitatt nauczily (SOCOVCE 1790) L. ukrutna gsy (smrť) nebo mnohých ze swěta tehoto tyránským spusobem na wěčnost posyláss (SRo 1766) pozbavuješ života; k 2: Wasseg Welikomožnosti posilam cžerwenich zlatich 22 (RUDNO 1609); Iwa Polka nezdrawie osobj liečila, čitagicze nad nimj modlitbj a ginssie rečj, posielagicze chorobu na horj, do wodj a kde ginde (D. KUBÍN 1726) vyháňajúc: kassu neposgelam (ROVŇANY 1755); x. pren náb Boh posjla nekdy y krjž (UD 1775) zasiela trápenie; k 4: gdy sme teho (dávok) naskoro vybrat nemohli, teda na nas posilal husare (LISKOVÁ 16. st LP); posielať frekv k 1: prosym, zeby casto racel (brat) posla ke mne posylawat (s. l. 1697); to wie swedek, že sestrncou Jeszenszky, totižto Janossa a Michala, do sskuol posielawal (T. ŠTIAVNIČKA 1757); k 2: ty twoge lysty, ktere gsi osobam milim posilawal, oznamene budú wsseckim lidem (MK 18. st); k 3: pany Hellenbachowe do hor Klatoweg Noweg Wsy slobodne pre drewo wozy swe posilawaly (V. JACOVCE 1756)