Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

posedenie -ia s. priateľské stretnutie (s pohostením), (menšia) slávnosť: slávnostné p., p. pri čaji, pripraviť malé p.

● urobiť niečo na (jedno) p. naraz

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

posedenie ‑ia ‑í s.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

posedenie -nia -ní s.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel

2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie

3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil

4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry

posedenie priateľské stretnutie, obyč. s pohostením • posiedka • beseda: v sobotu mávame posedenie, posiedku, besedu • hovor. žúr (stretnutie v súkromí spojené s pohostením): pozvať niekoho na žúr • slang. mejdán

p. aj beseda 1

schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

posedenie, -ia str.

1. priateľská beseda alebo priateľské stretnutie: večerné p.; pozvať niekoho na priateľské p., na malé p.; čajové p-ia (Letz) pri ktorých sa podáva čaj;

2. zotrvávanie po určitú dobu v sedacej polohe, sediac: Jeho najmilším posedením bolo sedieť hore nohami. (Jes.)

● nemať (nikde) p-ia nemôcť vydržať na jednom mieste, byť nepokojný (napr. od rozčúlenia, napätia ap.); na (jedno) p. naraz, bez prerušenia (napr. urobiť niečo)

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

posedenie s.
1. csl priateľské stretnutie (s pohostením), menšia oslava: Starejší si zavinšovaľi šťasľivuo poseďeňie (Klenovec RS); Ke_ca dožil padzesiatki, ftedi urobel také posedzeňie pre najbľiších (Rajec ŽIL); Tá prišla na posedzení do kuchine a viprávali sa (Ružindol TRN); Mi neprijmime u vašym dome ňe ľen pośedzeňe, aľe aňi pohosceňe (Udavské HUM)
2. zotrvávanie (dlhší čas) v sedacej polohe: Na jedno poseďeňie je f stave celú (veľkú misu polievky) hu zesť (Košťany n. Tur. MAR)
F. nigde nemá posedena̋ (Nandraž REV), ňemá poseďeňa̋ (Párnica DK) - nemôže vydržať na jednom mieste, je nepokojný (od rozčúlenia, napätia ap.)
3. gem modlitby pri mŕtvom v dome: Buli zmo na posedenú pri mertvom (Honce ROŽ)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

posedenie [-de-, -ze-; -ie, -í] s
1. pobudnutie niekde sedačky, beseda al. stretnutie s niekým: omnes isty fassy sunt, že ony boly na poseczeny w Borczowey Wsy na piwe (LACLAVÁ 1596); Melicheor Mikunda na posezeni wina w zwadie až do bytki wessel; v pana foyta pri posezeny do gidla ssefranu a koreny d 8 (ŽILINA 1607; 1617); bily u nas w dome nassem statecznj lide pry posecenj okolo osmeg nebo dewateg hodini wecžer (KRUPINA 1643); dokud ge (mladenec) pritomnj s pannu w posezenj, dokud tesknost necytj (BV 1652); pakly by se nektery z mystruw pry posedczeny do zwady dal; gestližeby w posedczeny w cechu towariss na stole prewrhol wyna (CA 1701; 1726); Martin Stephanek u Joanessa Kassageho, notariusa meskeho, bil na posedeny (BYTČA 1736)
L. obecné p. verejné stretnutie, beseda: panna dokudž nenj potrebne, ma se warowat obecneho posezenj (SP 1696); poctivé p. (slušné) stretnutie, schôdzka: w poctiwem posedženj Ondrej Miklus mluwil niektere wecy manzelcze Michala Kralowanskeho (RUŽOMBEROK 1610); budto na rinku, bud pri hostinach aneb kdekoly pri poctiwem poseseny, slušna vecz gest, aby geden druheho v poctivosti mel (CA 1613); pokojné p. priateľské stretnutie: wie-li swedek, že bj Joannes Jeszenszky z niekterimi statečnimi lidmi pokogne posedzeny me? (ZÁBORIE 1731)
2. zasadnutie, schôdzka: pristupil pred nasse zuplne posezeny Tomass Chresstel spoluobiwatel nass (RUŽOMBEROK 1574); czasu richtarstwi Gyrika Očenasse y starssych geho pristaupili gest pred nasse zupne prawo a posezeny Ancža Suržena na mieste a w osobach swych dietok Margarety a Luzbety (P. ĽUPČA 1591)