Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

porušiť dok.

1. (nepriaznivo) zmeniť pôv. stav, narušiť, poškodiť: p. obal, p-enie rovnováhy, p-ená funkcia mozgu

2. prestúpiť (význ. 5), nedodržať, nerešpektovať: p. zákaz, sľub, p-enie zákona, p. dopravné predpisy;

nedok. porušovať

// porušiť sa: pod vlhkým snehom sa p-la strecha;

nedok. porušovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
porušiť ‑í ‑ia dok.; porušiť sa

porušiť sa -ší sa -šia sa (ne)poruš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.


porušiť -ší -šia poruš! -šil -šiac -šený -šenie dok.

narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiťpodkopaťpodvrátiťpodryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúraťnahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiťpokaziťporúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiťoslabiťotriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiťrozložiťrozrušiťvyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

2. p. zmariť 1, prekaziť


porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečeneporúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykelpoškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravienaštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbenéexpr. rozryť: rozryť pokoj na pracoviskurozrušiť: mráz rozrušil povrch cestyrozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuchexpr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámokzničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblekpokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok

2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpisprekročiť: prekročenie termínu, nariadeniazastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub


poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


prekročiť 1. urobiť krok cez niečo, krokom sa cez niečo dostať • prejsť: prekročiť, prejsť prah dverí; hranice sme prekročili, prešli o polnociprestúpiť: prestúpiť potok na najužšom miesteprešliapnuť (prekročiť niečo a šliapnuť za niečo): pretekár prešliapol čiarupoprekračovaťpoprestupovať (postupne, viac vecí, osôb): poprekračovať mláky, prekážky

2. nerešpektovať isté normy, predpisy a pod. • prestúpiť: prekročiť, prestúpiť dovolenú rýchlosť; prestúpiť, prekročiť zákonnedodržaťporušiť: vodiči nedodržali, porušili zákazpretiahnuť (časovú hranicu): pretiahnuť, prekročiť termín

3. dostať sa v činnosti za istú hranicu • presiahnuť: päťdesiatku som už dávno prekročil, presiaholprevýšiť: prevýšiť plánovaný objem výroby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

porušiť, -í, -ia dok. (čo)

1. zmeniť pôvodný, normálny stav, obyč. nepriaznivo, škodlivo, pokaziť, poškodiť: p. chod stroja, p. rovnováhu;

2. prestúpiť, nerešpektovať, nedodržať, narušiť: p. zákon, poriadok, povinnosť, predpisy, disciplínu; p. sľub, vernosť, slovo, prísahu, tajomstvo; p. ticho;

nedok. porušovať, -uje, -ujú, zried. i porúšať, -a, -ajú

|| porušiť sa zmeniť sa vzhľadom na normálny, pôvodný stav, obyč. nepriaznivo, škodlivo, pokaziť sa, poškodiť sa: maľba sa porušila;

nedok. porušovať sa, zried. i porúšať sa


rušiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) zrušovať, mariť existenciu niečoho, robiť neplatným, odvolávať, nedodržiavať: r. sľub, r. slovo, r. zákony a nariadenia, r. ustanovenia, r. platnosť rozsudku;

2. (čo) nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, čiastočne mariť, kaziť, porušovať: r. mier, r. výstavbu; Nebudete jej vôľu rušiť? (Kuk.) Škoda mu rušiť šťastie. (Smrek) Ruším to dlhé mŕtve ticho. (Vlč.)

3. (koho) vytrhovať z myšlienok, vyrušovať v práci, v spánku, pri oddychu ap.: Mládenec priviera mihalnice, aby ho nerušila krásna noc. (Tat.);

dok. k 1 porušiť, zrušiť;

k 2 narušiť;

k 3 vyrušiť

porušiť dok. nepriaznivo zmeniť pôvodný stav, narušiť, poškodiť: No aľe jako porušil polt, cofkal sa, aľe ho prevraťilo (Ľavkovo TRS); porušil krampáč (Bobrovec LM)

porušiť dk
1. čo (čím, skrze čo) zmeniť k horšiemu, narušiť, poškodiť: Gyrik Petrla bil obzalowanj, ze mezu, ktera mnoho leth zustawala nepohnuta, porussil a pohnul (ŽILINA 1623); žádná zlá žádost tebe nepokúsy, těla, dusse neporussy (CC 1655); geslyže nebudess chcet prepústiti (izraelský národ), hle yá porussym wssecky končini twé žabama (KB 1757); wegu mezitym wetri zalostnim sipenim a pisscanim, aby lidske porussili wzdychani k Bohu (MK 18. st) prekazili, prerušili;
x. pren tá nesmyselna a blazniwa laska prewratila a porussila srdce geho (SJ 18. st)
2. čo mravne skaziť, pokaziť niečo: pro neslušnou chlipnou žádost potratíš nevinnost, porušíš svou mladost (RL 1571); a porussena gest zem pred Bohem y naplňena neprawosťu, každé totiž to ťelo bylo porussylo cestu swu na zemi (KB 1757); animum et mores corumpere: porussyti mysel ňečy y mrawi (KS 1763)
3. čo poškvrniť, znesvätiť niečo: cerimonias polluere: posskwrniti, porussyti, co gest Bohu oddaného (WU 1750); z ruki cizuzemca nebudete obetowat chlebúw P. Bohu, nebo porussené a posskwrnené su wssecky weci (KB 1757); cubile alterius inire: ginssého čloweka postel porussyti (KS 1763)
4. koho (o panne) zneuctiť: consturpo: pannu porussyti (WU 1750); imminuere pudititiam virginis: ňekterú pannu w pánenstwu porussyti (KS 1763)
5. koho čím zviesť niekoho: z dary podmazati, porussyti (WU 1750); Margarita porussice kata z penezmy, swati poklad nadobudla (PeP 1771); zdaliss mame porussit sudcow a richtarow, abi ho na smrt odsudili (SKá 1787)
6. čo nedodržať niečo záväzné, nerešpektovať niečo: acz by kdy Hliniczane na buduczi czas smiely porussiti to zgednanie, aby dali summu zkatych padesat (BYTČA 1484); ta negposlednegssi wule ma gest, kteru zadny nema porussith (ŽILINA 1586); kteri by pak mezi nimi toto vrownany neb zgednany porussyl, pokutu f 40 prepadne (SLIAČE 1589); tollere legem: práwo porussyti (KS 1763); -ovať2 ndk
1. (o organických látkach) spôsobovať kvasenie, hnitie al. rozklad: (broskyne) po gidle zle su gisty, porussugj pokrm swim skazenim (HL 17. st); maličko kwasu celé cesto porussuge (KB 1756); kwas weci sladke porussuge a neužjtečne čynj (CS 18. st)
2. koho na čom spôsobovať ochorenie, ochromovať: koho on (diabol) obkličuge a w swu moc bere, običagne toho na wsseckych zmisloch porussuge (CS 18. st)
3. k 2: s. Pawel pisse, že porussugi dobre mrawj zla rozmluwanj (CS 18. st)
4. k 3: ty, kterjž kostely páňe porussugj (SK 1697); impio: bezbóžne porussugem, poskwrňugem (KS 1763)
5. k 4: devirgino: porussugem pannu (KS 1763)
6. k 6: nowotnjcy též mnoho zffalssugi a porussugi (SPa 1716); častokráte pri súdnich stolicách porussugu gse súdy, znáhlené biwá wyrceni (PeP 1771); porušiť sa dk (o organických látkach) rozložiť sa, zhniť: mrtwé telo, aby se neporussilo, solu posipane do mesta gest prenesene (VP 1764)


porušovať2 p. porušiť

porušiť porušiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

porušiť: →speex →vorbis
a porušila zásadu proporcionality et violé le principe de proportionnalité
a porušila zásadu rovnosti et violé le principe d'égalité
a porušil zásady rovnosti et violé les principes d'égalité
a porušil zásady transparentnosti et violé les principes de transparence
porušila tieto dve ustanovenia a violé ces deux dispositions
právomoci a porušil zásady pouvoirs et violé les principes
svoje právomoci a porušil ses pouvoirs et violé
závažne porušil alebo systematicky a gravement ou systématiquement
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu