poručník -a mn. -ci m. práv. osoba vykonávajúca poručenstvo (význ. 1);
poručníčka -y -čok ž.;
poručnícky príd.: p. pomer;
poručníctvo -a s. práv. postavenie poručníka, poručenstvo: vykonávať p. nad maloletým;
pren. dozor, nadvláda: zbaviť sa cudzieho p-a
poručníctvo -va -tiev s.
opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovanie • starostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o deti • opatrovníctvo • práv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvo • kniž. kuratela • zastaráv. tútorstvo • práv.: poručníctvo • poručenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranu • ošetrovanie (opatera chorého)
poručníctvo práv. ochranná moc nad poručencom • poručenstvo • zastaráv. tútorstvo: vykonávať poručníctvo, poručenstvo nad maloletým
poručník, -a, mn. č. -ci m. práv. osoba poverená výkonom poručenstva, tútor;
poručníčka, -y, -čok ž.;
poručnícky príd.: p. súd; p-e práva;
poručníctvo, -a str.
1. práv. ochranná moc nad neplnoletou osobou, vykonávaná poručníkom; funkcia poručníka;
2. zastar. dozor, nadriadenosť, nadvláda: Kráľovským poručníctvom prinútil starších mesta Viedne privoliť k smrti Bozkovcovej. (Kal.)
poručníctvo s. práv. ochranné právo (moc) nad niekým al. niečím, dozor: Kim ja̋ mám porušníctvo, dotoďi tam nevkročíš (Čierna Lehota ROŽ); Do smrči mám ja̋ na tom majetku porušňíctvo (Kameňany REV)
poručník m práv 1. osoba poverená vykonávaním ochrannej moci nad sirotou al. neplnoletou osobou, tútor: Martin Massar, porucznik a stryc giz gmenowaneho dietete Barbory; gestli pak ona na tem porucznika ma, tedy netrzeba vpominati swe poruczniky za swe wieno (ŽK 1469; 1473); oni yakožto krstni otczowe a porucžnyczy geho (BAg 1585); maličky pokud gest ditetem a pod poručzniky až do času od otce uloženeho (TC 1631); tutor: ohrance, poručnjk (AP 1769); poručnik, to gest tutor za syroty (NJ 1785-88); pobral wssetky sebe gako poručnikowy swerene syrotne penize (Kur 18. st) 2. kto ručí za niekoho, kto berie na seba (hmotnú) zodpovednosť za niekoho, ručiteľ: bude-li ta zaloba zalowana, netrzeba mu na to poruczniky dati (ŽK 1473); poručnjcy sau tjto, ktery ručili za Mikulassa Hrozy, že dobry hospodar bude (TURANY 1604); ponewadž se gjm predkladalo a oznamowalo, že by porucžnikuw za sebe nalezli a vstawili, mohli se toho gisteho dne arrestu pozbawiti (KRUPINA 1611); Brio Jancziho konye som tez odeslal, ponyewacz zyaden porucznik nyechce za nyeho bity (DEMANDICE 1699); (bohatí) sa obawagu, aby snat dlustwo nacas zlozene nebilo, w takich wecech obicegne poručnika aneb rukownika potrebugu (SJ 1764); kterikolwek mladenček žadostiwy gest k nassemu kunsstu se dostali, musi z dwema poručniky pred poctiwy cech predstupiti (CA 18. st) L. na p-ov vypustiť, prepustiť, vziať oslobodiť na záruku ručiteľov: (väzeň) gestly zeby mel propušteny byty, yako z lystu toho vyrozumyete, abych sluzneho dvorskeho musel certificuvati a pred nym na porucznyky propustyty (H. ŠTUBŇA 1599 E); Sykora pro kteru reč wsazeny byl do mestskeg kazny, s ktereg wzat gest wen na poručnyky; Mayera synowi dali ostre naučeny, zatym oddan gest do mestskey kazny, s ktereg na poručnyky ge wen wypussteny (S. ĽUPČA 1603; 1605) 3. kto zastupuje niekoho v niečom, zástupca: mnohý hospodárský poručnicy mne radili sklepité owčárne wystawiti (VOv 1779); poručnícky príd k 1: tutorius: poručnicky (AP 1769); poručníctvo [-o, -í] s 1. právna al. výchovná ochrana neplnoletej osoby vykonávaná poručníkom: yakožto wrchnost a ochranczowe syrotkuw to wsse od nieho wizdwihly a geho s porucznicztwj toho sprostily (SKALICA 1671); tutela: poručnictwj, opatrowánj syrotuw (AP 1769) 2. prevzatie zodpovednosti za niekoho, záruka: L. na p. dala ho Geho Welikomožnost chitit a do aresstu ho wložit, my teda na poručznictwo chtegice ho wen wislobodit, zawazugeme sa za neho (D. STRHÁRE 1733); (hriešnice) na porucnictwy nassich nekterich spolumestianuw wipusstena sauce (ŠTÍTNIK 1752); vsál na szebe porutsnyisztvo lyem szám Szin Boha sivoho (HPS 1752)