Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poručiť dok.

1. zanechať ako dedičstvo, odkázať: p. majetok synovi

2. zveriť, odovzdať: p. dieťa do niečej opatery, p. sa do ochrany niekoho

3. zastaráv. rozkázať, prikázať: p-l chlapom, aby ho nasledovali; p-l priateľom po dve deci objednal;

nedok. porúčať -a

// porúčať sa zastaráv. odporúčať sa: po polhodine sa p-l; p-m sa! pozdrav pri odchode

poručiť -čí -čia poruč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

poručiť sa -čí sa -čia sa poruč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

porúčať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo komu, do čoho, na koho) odovzdávať, zverovať do pozornosti, ochrany al. starostlivosti niekoho, niečoho, odporúčať: Mamička hneď ma porúčala do jeho priazne. (Tim.) Ja som už starý na také veci, to len na syna porúčam. (Tim.)

● zastar. p. niekoho, niečo bohu, do božej vôle rezignovať, vzdávať sa vlastnej iniciatívy;

2. (komu čo) zanechávať ako dedičstvo, zanechávať po smrti: Všetko mu (Ondrejovi) porúčam — tu môj testament. (Vaj.)

3. kniž. zastar. (komu) rozkazovať, nariaďovať, prikazovať: Má nad sebou niekoho, kto mu bude porúčať. (Laz.)

4. zastar. (komu čo) odporúčať: Týchto (národov) príklad nám k nasledovaniu porúčať budú. (Štúr);

dok. poručiť

|| porúčať sa

1. (do čoho) odovzdávať sa, zverovať sa do pozornosti, ochrany al. starostlivosti niekoho: p. sa do ochrany niekoho; Ty povieš, že sa porúčaš do priateľstva pánov bratov. (Kal.) Ja sa porúčam do božej vôle. (Kuk.)

2. (bezpredm. i komu) pozdravom sa lúčiť, odoberať sa pri odchode, odporúčať sa: Sýkora si sadol do koča a Horovič sa porúčal. (Urb.); trochu zastar. Porúčam sa (vám, ti)! pozdrav pri lúčení, odchode; pren. porúčať sa naveky (Hviezd.) zomrieť;

dok. k 1 poručiť sa

poručiť, -í, -ia

1. (komu čo) zanechať ako dedičstvo, zanechať po smrti (obyč. o majetku): Urobil testament a poručil polovicu svojho majetku svojej dcéruške. (Jégé)

2. zastar. (koho, čo komu, do čoho) zveriť, dať do pozornosti, ochrany, opatery niekoho: Ona má sa vydať za Jakuboviča, ktorému poručil ju otec. (Tim.)

● p. niečo, niekoho bohu, na boha, do vôle božej rezignovať, vzdať sa vlastnej iniciatívy;

3. kniž. zastar. (komu čo) nariadiť, prikázať, rozkázať: Prepustím ti Floriánu, ak mi vykonáš, čo ti poručím. (Dobš.) Nemáte ešte niečo mi povedať? Toľko nám je poručené, viac ani slova. (Kal.);

nedok. porúčať

|| poručiť sa zastar. (do čoho, v čo) odovzdať sa, zveriť sa do pozornosti, opatery, ochrany niekoho al. niečoho: p. sa do opatery niekoho; Utrápený poručil sa v opateru svojej čeľadi. (Škult.)

● p. sa do vôle božej rezignovať;

nedok. porúčať sa

poručiť dok.
1. strsl, zsl prikázať, (úradne) nariadiť: Z úradu mu poručiľi, že musí zaplaťiť (Vieska n. Žit. ZM); Poručili mu lúku skosit, a on sa jéj aňi netkél (Bošáca TRČ); Ja už doma ňeporučím (Ovčiarsko ŽIL)
2. strsl, zsl zanechať ako dedičstvo, odkázať: Dom poručiu̯ Mare a zeme Janovi (Dol. Lehota DK); Porušil jé calí svaj majetok (Revúca); Ked dzetko umiérali, každému čosik poručili, abi každí od níh volačo mav (Šípkové PIE); Poručiu̯ mu deset ťisíc (Brodské SKA)
3. hont, záh odovzdať, darovať: Poručila koňa do drustva (Príboj MK); Ti šati bis mi moheu̯ poručit (Brodské SKA)
4. požiadať o niečo, objednať; prikázať: Čo mu poručel, to musel do večera urobic (Rajec ŽIL); Už_e tu ten poručení tovar (Myjava); Poručiu̯ si pivo (Brodské SKA)
L. poručená obuf (Myjava) - obuv urobená na objednávku
5. gem, spiš skonať, zomrieť: Báči uš porušili (Revúca); Porušila, neborka, ve se doz natrápila (Gočaltovo ROŽ); Chodz doras poručiš, ňichto ci ňepomože! (Studenec LVO)

porúčať, porúčať sa p. poručiť

poručiť dk
1. koho, čo komu, na koho, v čo, k čomu, pod čo k čomu, pod čo dať, zveriť do opatery, starostlivosti, ochrany; zveriť niečo na niekoho: gestlyby na nas moczy sazeno bylo, Panv Bohu bychom to giz poruczily a hrdel y statku branyly (PEZINOK 1519); swe male dety gemu (zaťovi) w mocz porucžil tymto obyczegem (SLIAČE 1556); ponewadz tato causa gest z gedneg strany Balaze Puchaly, na ten czas rychtare, techdy vred ten poruczyl gest na Melichere Kozu (P. ĽUPČA 1578); na weczy, ktere mne k rukam poruczene budu, wsseczku mu pilnost winalozim (HOLÍČ 1607); (manžel) porucyl swu dussicku swemu mylemu Stworitely (KRUPINA 1639); Korzai Paal porucžyl dussy swau w ruce Pana Boha wssehmohucyho (PREŠOV 1643); (Ježiš) tebe matko Janowy w ochranu poručil (CC 1655); toto welike dobrodenj pod moc, ochranu a obranu (božskú) poručte (AgS 1708); commendare filios tutelae alterius: syna pod ňečj opatrowánj zweriti, poručiti (KS 1763); mass-li sskodu nebo kriwdu, poruč gu Bohu a budess miti ssestu cestu (SQ 1781); obrát sa k P. Bohu a na geho wssecko poruč (BlR 18. st)
F. poruczeno Panu Bohu, czinte, yako se wam zda (ANTOL 1597)
2. práv čo komu, v čom, na čom, na koho, na čo testamentárne odkázať niekomu nejaký majetok: Cziczkan wiznal, ze Zander gemv poruczil wssetky dluhy, v Michle XLIIII zlatich (ŽK 1454); cztwrtinu domu Margetha Czmelowa manzelovi swemu na testamentu byla poruczyla (P. ĽUPČA 1562); czo se doticze humna, ktere vziwa Hubnyk, to byla poruczila nebossticzka Dorotha Hubnyczka mne (ŽILINA 1601); Meglit Pal poručyl na mne swug dum (LAMAČ 1665 E); Adam Cherdusow Martinowy Launyarowy hotowych penezj poručil a legowal fl 9 (KRUPINA 1691); (otec) kopanicu mne y mogim dietkam poručžil a zanechal (N. BLATNICA 1745); ňekomu po smrti poručiti w testamenťe ďedictwj (KS 1763); Jano Konyk pred swu smrtu dlhy swoge u lydy se nachazagicze na kostol s. Martinsky poručil (MARTIN 18. st)
3. čo (komu) prikázať, rozkázať, nariadiť: lide dobry kazali a poruczili at bychme se o to dowedowali (VARÍN 1485 SČL); racžyss take porucžiti angelu, aby racžyl ostryhati toto detiatko proti wsseg sskodie (BAg 1585); to kotcžy, prosym, at pany prodati poruczy (ŽILINA 1594); prosim, aby Wassa Welikomoznost poručyla panu urednikowy, aby prigal, co sem dal za nu (rybu) (MARTIN 1613); prosime W. Excellenty, žebi krčmu wistawit poručila (SELEC 1716); když richtar dedine oznamil, čo pan fiškus poručil, od sveho gruntovneho pana byl do domu zagaty (V. BOROVÉ 1775 LP); malyr zle malowal kohuta y poručyl swemu učnowy, aby oprawdywych kohutu odehnal (MC 18. st); porúčať, poručovať ndk
1. k 1: (peniaze) w mocz a rucze my poruczame Martynowi Puchierowi, abj ge nam zachowal do niektereho čzasu (L. SIELNICA 1570); Janowy Opparylowy swe dietky porucziam, aby on gim patronom a opatrnykom byl; Georgius Sladek do Sleska odebrati se usilowal a pritom sweg manzelcze obchody swe poruczowal (ŽILINA 1592; 1622); dussyczku mogj w rucze P. B. poruczam, telo pak moge do zeme (PREŠOV 1640); telo mogim milim sinom ku pochowany poruczam (DUBNICA n. V. 1713); pane, ya túto psotu, túto prekážku tebe porúčam (BlR 18. st)
L. s tým Vás, Vašu Milosť, slavnú stolicu a pod. (Pánu) Bohu, v ochranu božskú a pod. p. zdvorilostné formuly v závere listov: s tim was Panu Bohu poruczim (Č. KAMEŇ 1561); s tjm W. M. Panu Bohu poruczam (DUNAJOV 1608); s tym slawnu stolicu Panu Bohu poručime (ČAJKOV 1609 LP); s tym Osvicenost v moc boží poručime (BÁNOVCE n. B. 1699 LP)
F. (vincúri) nas ješte čertu poručali (PEČENICE 1686 CM) o želaní zlého
2. k 2: swe zbozie wsseczko po swe smrti porucziem Aaronowi; Janie synu mily, statek maly y weliky tobie porucžugi (ŽK 1468; 1517); tymto cztyrom syrotam poruczem po gednom gelowety (L. SIELNICA 1564 E); ostatne pak weczi moge nepohnutedlne manzelcze meg poruczugem a zanehawam (PREŠOV 1696); mali stateček mogim sinom poručam (DUBNICA n. V. 1713)
3. k 3: poruczim wam, aby sste panu Ffranczowi Reychnbachowi padesat zlatych na trzidczatku wyrazyly (LIETAVA 1533); protož was napomjname a moczy wam porucžugeme, abi ste, wezma tento list, wassjho wiprawili cžloweka na swedomj hodnowerneho (BRATISLAVA 1559); iubeo: poruczam, prikazugem (VT 1648); ponewačz prysne poručowala a hrozila gmenom capitanowjm pany Slatynka, muselj se dat pyecz wdolky, kolač makowj a trusly (ŽILINA 1693); poručame a prisne roskazugeme (MB 1759)
4. komu čo odporúčať: Heledius pak poručj, aby gjm kuracj leyno we wode warili (HT 1760); w temto winaučeny hnogeny z wapnem sem poručal (WL 1789); poručiť sa dk komu, čomu odovzdať sa, zveriť sa do opatery, starostlivosti, ochrany niekoho: postawena gsuce w meg teskeg nemoczy, poruciwsse se milemu Panu Bohu (KRUPINA 1684); commendavi me tibi dudum: dáwno gsem se tobě poručil, pod twu ochranu se odewzdal (WU 1750); odtud se plawili (Pavol a Barnabáš) do Antyochij, odkud sa bili poručili milosti božj (KB 1756); poručjm sa ga, opusstena wdowa, na sprawedliwy rozsaudek sl. magistratu (PUKANEC 1774); Van Stiphout poručil sa všem prípadnosťám pre neho tak zplna, jak on (Renait) pre Fattimu (BR 1785); porúčať sa ndk
1. komu, čomu odovzdávať sa, zverovať sa do opatery, starostlivosti, ochrany niekoho: ya giž vmyram a tobe (Bohu) se porucžem (BAg 1585); w tom y ga se ponižene poručam pobožnjm modlitbam a pokorne žádam, aby aspoň geden Otčenáss za mne obětowali (SPo 1690); committo me fortunae: porúčám se na ssťasti (KS 1763); techdi má macocha také mníšku učinená jest, pozdravujťe ju, do svatéj památky sa jéj porúčám (BR 1785); utikaj se k Bohu a poručaj se do ochrany jeho (CDu 18. st)
L. zdvorilostné formuly v závere listov: w tem se Wassym Milostem poruczeme (SENICA 1552); s tim se w lascze poruczym Wassim Milostem (BECKOV 1563); a s tym se w lasku porucam (BYTČA 1605); hogne pozehnani bozske welkomožneg pani winssugicze, do gegi milosti ponižene se poruczym a zustawam (PRUSKÉ 1714); poručame se do lasky a zustavame slavnej stolici (S. ĽUPČA 1774 LP); načeš očekavajice laskavu resoluciu, do gracie se poručame (GAJARY 1788)
2. komu lúčiť sa s niekým, odoberať sa pri odchode, odporúčať sa: rodičům a ginssim se poručegte a dobrou noc (RPM 1795)