poručík -a mn. -ci m. 2. st. hodnosti nižších dôstojníkov: bol povýšený za p-a;
poručíčka -y -čok ž.;
poručícky príd.
poručík -ka pl. N -íci G -kov m.
poručík, -a, mn. č. -ci m. nižšia dôstojnícka hodnosť; dôstojník nižšej hodnosti: delostrelecký p.; p. v zálohe;
poručíčka, -y, -čok ž. žena v hodnosti poručíka;
poručícky príd.: p-a hodnosť
poručík m. voj. nižšia dôstojnícka hodnosť, dôstojník nižšej hodnosti: Starší muoj sin, veďia, je poručík pri lecoch (Klokoč ZVO); Bol poručíkom, teraz je už nadporučík (V. Bielice TOP)