Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

porozumieť -ie -ejú dok.

1. pochopiť (význ. 1): p. obsah(u) dokumentu, dieťa počúvalo a p-lo

2. vedieť pochopiť niečie správanie, prejavy, situáciu: p. pohľadu, p. básnickému dielu; my si nep-me nikdy nezhodneme sa v názoroch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
porozumieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.

porozumieť -mie -mejú -mej! -mel -mejúc -menie dok.


porozumieť si -mie si -mejú si -mej si! -mel si -mejúc si -menie si dok.

neporozumenie -nia s. (i medzi kým, medzi čím) ▶ nedostatok uznanlivého, chápavého postoja, vzájomného rešpektovania (stanovísk), nedorozumenie; syn. nepochopenie; op. porozumenie: n. medzi národmi; n. medzi generáciami; veľké, hlboké, vzájomné ľudské n.; zápasiť s neporozumením okolia; [Film] Veľká ilúzia je o krajšom a dokonalejšom svete, v ktorom nebude vojen, neporozumenie medzi ľuďmi... [J. Lenčo] ▷ ↗ i porozumieť, porozumieť si

-eť/222956 2.81: verbá inf. dok. 67897 pozri/15270 dozvedi/3845 prispi/3789 zomri/3420 uzavri/2769 vymysli/2390 porozumi/1743 zamysli/1697 dospi/1566 zavri/1527 umri/1497 uspi/1452 opri/1368 (276/25564)

-ieť/211647 2.81: verbá inf. dok. 67897 pozrieť/15270 dozvedieť/3845 prispieť/3789 zomrieť/3420 uzavrieť/2769 vymyslieť/2390 porozumieť/1743 zamyslieť/1697 dospieť/1566 zavrieť/1527 umrieť/1497 uspieť/1452 oprieť/1368 (276/25564)

dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


porozumieť p. pochopiť 1, 2


postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

porozumieť, -ie, -ejú dok.

1. (čo, čomu i bezpredm.) rozumom postihnúť zmysel. význam niečoho, pochopiť niečo: p. význam vety; Porozumel prvej vete. (Krno) Táto žena porozumela by i hlbším pravdám. (Vaj.) Dievčatko už teraz porozumelo a počúvalo ďalej. (Janč.)

2. (komu, čomu, zried. i koho, čo) pochopiť, čo niekto vyjadruje rečou, posunkom, výrazom, správaním ap.: Ak mi neporozumie, ak ju urazím almužnou, ktorej nepýta? (Taj.) Prišiel naň strach, pustil sa do plaču. Anna mu porozumela. (Ráz.-Mart.) Martin porozumel jeho pohľadu. (Kuk.) Tomáš, však si už dospelý chlap. Môžeš ma porozumieť. (Tat.) Od detstva porozumel som psov túlavých a stepné kone. (Jes.)

|| porozumieť si (s kým i bezpredm.) vzájomne sa pochopiť, dosiahnuť zhodu v názoroch ap.: Náhodný pomocník porozumel si s majstrom veľmi dobre. (Zúb.); pren. Gregor a Judka si skoro porozumeli na veľkú radosť rodičov (Vaj.) zaľúbili sa.

porozumieť dok.
1. rozumom postihnúť význam, zmysel niečoho, pochopiť niečo: Gazda ich počúvau̯, počúvau̯, šetko porozumeu̯ (Val. Dubová DK)
2. pochopiť, čo niekto vyjadruje rečou, výrazom, správaním ap.: Uš potom naostatok som ňeporozumela, čo šomrala (Čelovce MK)

porozumieť dk
1. čo, čomu rozumom postihnúť zmysel, význam niečoho; poznať, pochopiť, čo niekto chce rečou al. inak vyjadriť: Wassey Cztney Opaterznosti listu dobre sem porozumiel, jenz my pissete o nowyny (TRENČÍN 1461); takoweto weczj, raczte samy porozumety, negsu male (STREČNO 1585); pán Zríni se ulekel, nebo porozumel, že sa k pátemu šturmu Turci strojí (ASL 1684); gak hroznimy mukámy trapěna bywa dusse w očiscy, porozuměti mohla, žeby o gegi hlawu se konalo (ŽS 1764); porozum, to weď, že sy hryssná dussa (BlR 18. st); adsequi intellectu: porozuměti (PD 18. st)
L. opatreny mužouye, porozumyal sem wassye pysani a wedle techto pysma ya tez wam odpouid na to dam (MARKUŠOVCE 1565) o pozornom prečítaní
2. nadobudnúť vedomie o niečom, uvedomiť si, pochopiť niečo: Wlček porozumjcz teho statek byti zagaty, pristupil prede mne (ORAVA 1619); Jan, ponewadž porozumel, že ho za Eliasse mely, uprimne wiznal: non sum Elias (CO 17. st); když kral porozumy, že mu smrt nastwa, gedneho z swich sinuw za dediče dawa (KCS 18. st)
3. čo (od koho, z čoho) dozvedieť sa, zistiť niečo: znamo czinyme Wassym Oppaternostem, ze sme porozumely od nassych susedow, že Wasse Oppaternosty (ŽEMBEROVCE 1586); o tem chtel sem dať znať, že sme gistotnie skrz nasse sspechi to porozumely, že by haytmany Zegney Mikluš a Michal obrazily se na tem listie (BYTČA 1605); prygala sem psany, s ktereho porozumela sem styžnost poddaneho Walassyka (K. N. MESTO 1627); gestly žeby nyektery s mistrow od ngekoho porozumel, že by ngekdo chtel kteremukoly s mistrow nečžo daty ussity (CA 1712); (svedkyňa) nemohla porozumiet ani newidela, žebi kteri negake hrube zarti s tuže Zlatničku bil prowozuwal (LIPTOV 18. st)
4. práv vypočuť (sporné) stránky: my ffoit a rada shuoru psana porozumewssi zadani geho, powolili sme tiemto obiczegom (ŽK 1494); richtarz y cztna rada tohto kralowskeho miesta Sstzewnitze porozumely dnes obegj strany želobu (B. ŠTIAVNICA 1549); z gedneg y druheg stranki reczy porozumegjce, dali sme se w to, ne gako sudcy, ale yako arbitri (RUŽOMBEROK 1610); prawo poctywe porozumewsse gednu y druhu stranku nachaze panny Cathrinu Pysarku na winne (S. ĽUPČA 1613); -ievať [-ív-] ndk k 1: newidime, neporozumiwame, nemislime any od nebezpečenstwy neutykame (SK 1697); kdiž giž ratolesty geho odmladne a listy se pučy, porozumiwegte, že blizko gest leto (Le 1730) vedzte; cognosco: poznáwám, znám, porozumjwám; indicare signis: z gistych znamen porozumjwati (KS 1763); k 3: z effezinskich porozumiwam a pomerkuwam, gak welice kwilila Matka boska pri odchode Krysta (MS 1749); porozumywam, že gsy prewyssyl swu mudrostu wsseckych mudrcuw egypskych (OSTRIHOM 1762)

Zvukové nahrávky niektorých slov

porozumieť: →speex →vorbis
a jeho spoločník porozumeli et son compagnon comprirent
lepšie porozumieť týmto zmenám mieux comprendre ces changements
napríklad porozumieť alebo byť par exemple comprendre ou être

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu