porovnať1, -á, -ajú dok. (koho, čo s kým, s čím) zistiť zhodné al. rozdielne vlastnosti dvoch al. viacerých osôb, vecí al. javov, prirovnať: p. dve veci medzi sebou, navzájom; Nevdojak porovnal náradie, rodičov. (Kuk.) Gazda mal už 60 rokov, lenže sa nedal s Macom ani porovnať. (Taj.);
nedok. porovnávať, -a, -ajú
|| porovnať sa1 (bezpredm. i s kým) zistiť si zhodné al. rozdielne vlastnosti s niekým al. s niečím, prirovnať sa: Porovnali sa, či sú rovnako vysokí. — Drobniakova dcéra sa s ňou nemôže ani porovnať (Jégé) nemôže sa jej rovnať;
nedok. porovnávať sa
porovnať2, -á, -ajú dok. trochu zastar. (koho) urovnať, zmieriť: Keď dakto medzi dvoma škriepiacimi sa rozhodnúť nemohol, povedal: „Ak vás Laskár neporovná, nikto vás neporovná!“ (Kal.) Vtom sa rozskočili voly. Aké zrazu čerstvé, zdurené — hneď porovnám vás. Ja pomerím ich zaraz. (Hviezd.);
nedok. porovnávať, -a, -ajú
|| porovnať sa2 dohodnúť sa, zmieriť sa: Museli sa pekne porovnať, lebo domov došiel celý usmiaty. (Vaj.)
porovnávať, porovnávať sa p. porovnať1 i porovnať2