poradca -u mn. -ovia m. živ. kto poskytuje rady; expert: právny, jazykový p., učiteľ je p-om a pomocníkom žiakov;
poradkyňa -e -kýň ž.;
poradca -u m. neživ. príručka s odb. radami: metodický p.
poradca -cu pl. N -covia m.
hovorca kto hovorí za niekoho, za istú skupinu a jej vec: hovorca vlády • tlmočník: tlmočník politickej strany • zástupca • predstaviteľ • tlačový tajomník • tlačový poradca: tlačový tajomník prezidenta
poradca kto dáva radu • radca: právny poradca, radca; bol jeho priateľom i radcom • expert (odborný znalec poskytujúci rady): vyžiadať si posudok experta • konzultant (odborný poradca) • inštruktor (kto dáva inštrukcie): lyžiarsky inštruktor • sekundant (poradca obyč. v pästiarskom zápase) • hovor. kibic (nežiaduci poradca, obyč. pri hre v karty)
poradca, -u, mn. č. -ovia m. človek poskytujúci, dávajúci rady; človek poskytujúci rady, návody v niektorých odborných otázkach, expert: právny, technický, odborný p.; byť p-om niekomu, niekoho pri niečom; kráľovi p-ovia;
poradkyňa, -ne, -kýň ž.
poradca, poradec, porada m 1. kto poskytuje, dáva (aj odborné) rady, radca: consultor: ráddec, poráddec; consvasor: poradec, porada; malesvades: poradec zly, nawáďač zly; a consiliis: rádce neb poraddce (KS 1763) 2. vyšší úradník, radca: paredrus: porráda, spolúradda; consiliorum dux, moderator: poráddec, poráddny sprawec (KS 1763); -kyňa ž k 1: consiliatrix: poradkyna (KS 1763)