Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

popudlivý príd. prchký, hnevlivý, prudký; svedčiaci o tom: p. človek, v tomto veku bývajú deti p-é; p-é správanie;

popudlivo prísl.;

popudlivosť -i ž.

popudlivosť -ti ž.

popudlivý príd.

1. ktorý sa dá ľahko popudiť, pobúriť, prchký: p. človek; Je popudlivá, nervózna, že urazí ju i najmenšie. (Tim.)

2. popudzujúci, poburujúci: p-é slová; p. tón reči; p-é správanie;

popudlivo prísl.;

popudlivosť, -ti ž. náklonnosť k hnevu, podráždenosť, prchkosť