Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj subst

popud -u m. podnet, pohnútka, iniciatíva: konať bez vonkajšieho p-u, urobil to z môjho p-u, na môj p.; odb. sluchový, zrakový p., psychické p-y

dať p. na niečo podnietiť;

popudový príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
popud ‑u m.; popudový

popud -du pl. N -dy m.

-ud/25266±33 5.74: substantíva m. neživ. N+A sg. 22253±33 osud/11164 ľud/8096 pud/849 sud/689 popud/393 prelud/302 blud/248 ud/210 stud/114 talmud/44→102
+14
−19
Talmud/91→33
+19
−14
čmud/23 nekľud/19 (3/11)

nápad 1. čo náhle vyvoláva, zapríčiňuje činnosť • myšlienkaidea: dostať dobrý nápad, dobrú myšlienku, ideupodnetpopudimpulz: tvorivý podnet, popud, impulzmotív: čerpať motívy v prírodevnuknutie: mať vnuknutiegag (komický nápad vo filme, v divadle a pod.) • subšt. fór (žartovný nápad): to bol hlúpy fór

p. aj podnet

2. p. útok 1


podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popudimpulzpohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútokmotív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívyvnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutieiniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívoumyšlienkaideanápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápaddôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvoduinšpirácia: básnická inšpiráciahýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnostivzpruhazastar.: spruhaspružina: úspech je vzpruhou do ďalšej prácekniž.: stimulstimulácia: morálny stimulkniž. stimulans (Mráz)

p. aj idea 1, dôvod


podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


popud p. podnet, nápad 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

popud, -u m.

1. bezprostredná pohnútka k nejakej činnosti, podnet, impulz: robiť, urobiť niečo na p. niekoho, z p-u niekoho, na prvý popud; dať p. k niečomu; Čo robili, robili bez akýchkoľvek vonkajších popudov. (Urb.) Popudom k ním (článkom) boli rozmanité príležitosti. (Chorv.) Hovorím z vlastného popudu. (Šolt.) Zbierky ľudových piesní boli mocným popudom pre umeleckú básnickú tvorbu štúrovcov. (Mráz); odb. sluchové, zrakové, čuchové p-y;

2. zastar. pud, vášeň: hľadel získať priazeň svojich ochrancov, lichotiac a hovejúc ich zlým popudom (Kuk.);

popudový príd.: lek. p-á terapia, liečba vstrekovaním rôznych cudzorodých látok al. vlastnej krvi do organizmu

popud
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) popud
G (bez) popudu
D (k) popudu
A (vidím) popud
L (o) popude
I (s) popudom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) popudy
G (bez) popudov
D (k) popudom
A (vidím) popudy
L (o) popudoch
I (s) popudmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu