Slovenské slovníky

polepšiť sa stať sa výhodnejším, priaznivejším (op. zhoršiť sa) • zlepšiť sa: podmienky bývania sa nám polepšili, zlepšili • upraviť sa • napraviť sa: zdravotný stav sa po liečení upravil, napravil • popraviť sa: po dažďoch sa obilie trocha popravilo • hovor. expr. umúdriť sa: počasie sa nechce umúdriť • hovor. expr. učlovečiť sa (stať sa morálne lepším) • skultivovať sa: jeho jazykový prejav sa skultivoval

popraviť sa 1. porov. zlepšovať sa 2. p. stučnieť, zotaviť sa

popraviť¹ p. zabiť 1

popraviť² 1. p. upraviť 1 2. p. zastlať

sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať strom • zrúbať • odťať • uťať • odseknúť • useknúť • zoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konár • odrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliť • odfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečoho • vyrúbať • vyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, ker • pozotínať • postínať • povytínať (postupne)

2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždu • popraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravili • kniž. dekapitovať

3. p. zbiť 3

stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)

upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliska • sformovať • vyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasy • urovnať • popraviť • dať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihrisko • zregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto rieky • usmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniť • ponaprávať • poupravovať • zried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiť • uspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanie • adaptovať • prerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériu • pozmeniť • obmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviek • kniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolností • novelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiť • pripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsob • spracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

4. p. usmerniť 1

vyčasiť sa (o počasí) prestať byť chmúrny, zamračený, daždivý a pod., stať sa jasným, slnečným • vyjasniť sa: zajtra sa už má vyčasiť, vyjasniť • zried. vykrásniť sa (Dobšinský) • vybrať sa • popraviť sa • expr. vychvíliť sa: po daždi sa vychvíli • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa • kniž. vykaboniť sa • zjasniť sa • zjasnieť (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnela

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

popraviť¹, -í, -ia dok. (koho) popravou zbaviť niekoho života, vykonať popravu: p. odsúdeného; p. niekoho sťatím, obesením;

nedok. popravovať, -uje, -ujú

popraviť², -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť úpravu, zlepšenie niečoho, napraviť, opraviť, upraviť: Zahrnula si kučery z čela a popravila šatku na hlave. (Tat.) Skrčil sa čierny hosť, krídla si lipkavé popravil. (Kras.) Prišiel vráta popraviť. (Gab.) Popravil si remeň na nohaviciach. (Urb.) Poprav mi ten vankúš. (Laz.) Aj jemu popravili plat (Hor.) zvýšili. Chybu už nepopraví tak hneď. (Kuk.); p. niekomu posteľ upraviť, postlať, ustlať;

2. nár. (komu) urobiť, upraviť miesto na spanie, postlať: Keď išli spať, popravili mu pred pec na lavičku. (Dobš.) Popraví mi v izbičke, kde sa kúri. (Žáry);

nedok. popravovať, -uje, -ujú i poprávať, -a, -ajú

|| popraviť sa

1. zlepšiť sa, napraviť sa, upraviť sa: Keď nebudeš do nej zadierať, sama sa popraví. (Kuk.) Bol som na poli, reku, aká je úroda, či sa popravila. (Čaj.)

2. hovor. stučnieť, pribrať na váhe: Jedz, nevieš, z čoho sa popravíš. (Tat.) Trochu som schudol, ale to nič, veď sa v kancelárii zasa popravím. (Karv.) Tahore posielajú kone na odpočinok, vychudnuté, aby sa popravili. (Kuk.);

nedok. popravovať sa i poprávať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

popraviť sa dok.
1. csl napraviť sa, zlepšiť sa, upraviť sa: Pred vojnou zme si misľeľi, že sä to šetko popraví (Žaškov DK); Fčera sa vrácil z háreštu a viece jako sa tam popravel? (Brvnište PB); To šicko śe popravi (Fintice PRE)
2. csl expr. pribrať na váhe, stučnieť: Tan son sa bou̯ popraveu̯ f té kuchiňi (Kalinovo LUČ); Kod išla esem, dobre sa popravile (prasce) na želude (Čelovce MK); Dobre papkáťe, ke_cťe sa tak popraveľi (Čičmany ŽIL); Popraviu̯ śe dobre (M. Zalužice MCH)

popraviť¹ dok. strsl, zsl vykonať rozsudok smrti, vykonať popravu: Podľa rozhlasu ňejakího politika popraviľi gďesi na šibeňici (Hliník n. Hron. NB); Gróf Esterházi jíh dal zatál popravit, odettali jím hlavi (Sereď GAL)

popraviť² dok.
1. csl urobiť úpravu, zlepšenie niečoho, napraviť, opraviť, upraviť: Ve_ci trocha poprau tie hábi, ňäch ťi rúče seďa̋ (Dlhá n. Or. DK); Poprav si, štrinfľa ťi visí (V. Bielice TOP); Moja potpora je tristo koruni, to mi popravili (Ivanka p. Dun. BRA); Mosíte mi službu popravit (Bošáca TRČ); To dakedi sebe ľudze sami choco popraviľi, ket śe jim zepsulo (Dl. Lúka BAR)
2. csl zlepšiť telesný zdravotný stav; vykŕmiť: Voli treba bolo najsampru popraviť, potom predať (Krivá DK); Potom som žrepce pochoval, popravil, zapráhal a naučil robit (Čataj MOD); Horoba ňijakeho človeka nepopravi (Spiš. Štvrtok LVO)
3. gem, hont-novohr urobiť, upraviť miesto na spanie, ustlať: Poprauťe mi, mama, už iďem spať (Tisovec RS); Donesli nám kus slami a popravili na zem (Chyžné REV); Gazda, čo mau̯ záprah, popraviu̯ dobre po brucho slamu do vozu, čo mau̯ košinu (Čelovce MK)
4. or prilepšiť si jedlom a pitím: Ale robotu si treba popraviť, keď máme čuo zezď i vipiť (Krivá DK); Prišiel s kochaňá a ešťe si kcel f krčme popraviť (Krásna Hôrka TRS)
5. or vylepšiť kvalitu pôdy hnojivom, pohnojiť: Ovez bol biedni, ňepomasťila sa ta zem, ňebolo š_čim popraviť (Námestovo); Ňepopraf, ňenarasťie, popraf, zrijú ťi krti (Zázrivá DK)
6. zapriahnuť, ustrojiť koňa: No a tag žit popraviu̯ koňa do pluha i pošou̯ orac (Porúbka SOB)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

poprávať, poprávať sa p. popraviť

popraviť dk
1. čo (na čom) uviesť do pôvodného stavu, opraviť niečo: kdyz geden druhemu puogczi kuoň aneb ssatuow, gma to hned zase wratiti a poprawiti, gestli gest to pohorssil (ŽK 1473); sto czerwenych zlatych, czo panne Julianne (dali), zeby ta to sspytal a zwonyczy poprawyly y czo potrebnieho k kostolu (s. l. 1564 E); od meskyho kočža, co pan vrednyk dal poprawyty, zamoczkymu kowačzowy od roboty dal sem fl l d 62 (ZVOLEN 1651); gestlyzeby gmenowany pan Rayzowicz okolo staweny neczo na dachoch poprawity a ne znowu spraowati dal (BOBROVNÍK 1701); stawy pri mlinoch, dokud woda mala ge, poprawit, neb nowe spraowat (Kal 18. st)
2. čo čím (o pôde) zlepšiť, upraviť kvalitu napr. hnojením ap.: potom bude gey (Marte) powinen oddati zeme slobodne posiewati, než ona sama ma dati role poprawiti a zuhoriti (S. ĽUPČA 1597); pan Gyrik Zyllady tu zem hnogem poprawil (KLOBUŠICE 1603); naše pole je velmi skalnatvo a plano, a tak jestli ho my nepopravime trusom, ani siata sa nam neprinavrati (PRIBYLINA 1781); strnisko ma se zaorat, skrze kteru wec se rola poprawy (NN 18. st)
3. koho, čo polepšiť, napraviť niekoho, niečo: zastaw yazjk a popraw, dobre skroceny pomoc prinassy (SK 1697); co si zamesskal, popraw (MP 1718); concitari cohortationibus: z napomynanjm zbuditi, poprawiti; emendabilis: kdo aneb čo se polepssyt, poprawit može (KS 1763); prissel Martin Luther, ktery skaženu cýrkew zase poprawil? (ST 1797)
4. čo (o lôžku) upraviť, pripraviť na spanie, ustlať: poprawila postel a lehli spolu (SLAVOŠKA 1667)
5. čo upraviť niečo: aby ten lyst a tu nowu donaty daly poprawyty tak, aby y panow Swetogenskych do neg daly wlozyty (M. JÁN 1480 KL); corrigere librum mendum libri: poprawiti pochybi knihi (KS 1763)
6. koho kým ustanoviť niekoho: predložice vec našu, že sme celyma sedlakami popravene a to na nas se nepreukaže (DUBOVICA 1785 LP)
7. práv koho čím, čo na kom urobiť, vykonať súdne rozhodnutie, pokonanie o niekom, o niečom: ktoz pokoy borzi, teho magi prawem poprawiti tak, yak se swrchu pisse; Bude-li czlowiek obzalowan o lupezske zbozy a bude-li rychtarz k tom prizwan, tehdy rychtar gma poprawiti tomu zalobniku na ten lupez; w swobodnem pokogi nema zadny zadney zbroge nositi nez podle rychtarowe sluzby a k bogi gedne mecze, a ginssy kazdy, ktoz by, ginssy zbrogi nesl, na tych magi poprawiti; zadny bozenyik nema swey ruky wykazat na zadneho czlowieka, ani czti vtrhati zadnemu, a to ma poprawiti na niem rychtar a wsseczka rada (ŽK 1472)
L. právom p. čo rozsúdiť podľa platného právneho poriadku: ktoz by sam pro nesprawedliwost obzalowán byl, ten nemuoz duom bez winy byti, dokadz se on sam z winy newyprawi anebo geho czlowiek potwrdi to a to potom prawem poprawi (ŽK 1473)
8. koho vykonať rozsudok smrti nad niekým: confodere aliqvem vulneribus: ňekoho popraviti (KS 1763); -ovať, poprávať ndk
1. k 1: Mychal Wlczko, kdiž se mu woz byl pohubyl, techdy (ho) poprawowal w nedely v kterusy pred žatwu (RUŽOMBEROK 1576); maji stodolu novu staveti aneb pokazenu popravati (LIKAVA 1625 U2); czuo brany na palangoch poprawowaly, za desky, zelezo, klincze (ŠTÍTNIK 1645); tissliarowi, kteri na meskom dome stoli, stolički a gine potrebnie weczj znowu robil, poprawal a farbil (KRUPINA 1732); kowalyowy za spernadlie y czo potrebno, poprawyal (PREŠOV 1753); reparo: naprawugem, poprawugem (KS 1763)
2. k 2: instrukcia urednikova, aby pilny byl, k seti sam dohledaj, i uhory robil, tež dobre hnojem popravoval (VRŠATEC 1683 U2); ktere ssčzepy sa kazdy rok popraowaly, ucztive mluwicz, hnogom, ponewacz w mrcha zemy boly a planeg ((M. KAMEŇ) 1704); zahrady mame a powynowaty budeme oprawat a od wody branit a y zeme rowne poprawat (BRUSNO 1704); zem zahradna se ma poprawowat dobre, prweg nežli se pokopa (NN 18. st)
3. k 3: obrať k Bohu srdce twoge, žiwot twog poprawug, nesluš swetu, ale Bohu (GV 1755); reformo: naprawugem, poprawugem w mrawoch aneb w umeňu (KS 1763); sorsi, sortum: poprawugem (ML 1779)
4. k 4: krčmarka neznama postel popraviala a ceruška pri nej horko zaplakala (RL 16. st); djeuka mogeg gazdineg chtegicze postel poprawowat, natrafila na to wreczko (PRIEVIDZA 1756); k večeru muž obleče se do dluheg kosseli bileg, v ktery čas žena geho postel popráva a stul zakrjwa (BT 1758); potom po wečery bude ty poprawat panička postel (CA 18. st)
5. k 5: borowica, borowe šušky magjce gadra, ktere se cukrom poprawugj (KoB 1666); swiczka, kdj zle, temnj horj, ma se poprawuwat, utjrat (Káz 18. st)
6. proti komu upravovať, usmerňovať, zameriavať proti niekomu: ga (kňaz), reč mogu poprawugem proti tych, kteri se neobawagu hressyti a Boha obraziti (SJ 18. st)

popraviť sa dk
1. (o človeku) stať sa lepším, napraviť sa, polepšiť sa: vetči, jestli by co provinili, nejprv jich slovy i tvrdymi zeštrafal a napominal, po druhe pak, jak by se nepopravili, nam to v znamost uvedl (VRŠATEC 1683 U2); chcess myti užitečne pokány, wčil meg, dokud žiw gsy, budess-li ho wčil myti, poprawiss se (SK 1697); gestli by sa (majster) y tak nepoprawil a korhelstwy by nezanechal, teda ma wen s czechu wiwržen bity (CA 1759)
2. (o pôde) stať sa úrodnejšou: naš mizerny chotar nije aby se popravil, ale čo dal se vice kazi a navniveč prichadci (KUBRICA 1718 LP); -ovať sa, poprávať sa ndk
1. k 1: nesslechetný ťažko sa poprawugú a bláznuw gest bez počtu (KB 1757); Buh miluge y tych, ktery se polepssugú a seba poprawugu (BlR 18. st)
2. k 2: role skrze drženj mnoheho stada se poprawili (PT 1796)
3. (o rastline) stávať sa silnejšou, zotavovať sa: trawi su male a malo gest na lukach, ale teras se poprawugu a prirostagu (s. l. 1753)
4. upravovať sa usmerňovať sa: v Pána kroki čloweka poprawowat sa budú, kdiž upadne, nepoláme sa (BlR 18. st)