Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

popliesť -pletie -pletú dok. spliesť (význ. 3): hráči p-li súpera; p. rozdielne veci zameniť

● expr. p. hlavu, rozum niekomu pobalamutiť

// popliesť sa

1. spliesť sa, zamotať sa: p. sa v reči, pri výklade

2. zmýliť sa: pri rátaní som sa p-l

// popliesť si spliesť si: p. si adresu, p. si pojmy

popliesť -letie -letú popleť! -lietol -lietla -letúc -letený -letenie dok.

popliesť sa -letie sa -letú sa (ne)popleť sa! -lietol sa -lietla sa -letúc sa -letený -letenie sa dok.

popliesť si -letie si -letú si (ne)popleť si! -lietol si -lietla si -letúc si -letenie si dok.

pliesť pletie pletú pleť! plietol plietla pletúc pletúci pletený pletenie nedok. 1. (čo (z čoho); ø) ▶ prevliekaním, prepletaním tenkého ohybného materiálu (priadze, pásikov, prútov a pod.) spájať, prepájať a tak dávať niečomu nejaký tvar, zhotovovať niečo: p. bič, korbáč, povraz; p. kôš, košík z prútia, rohož zo slamy; p. veniec z kvetov; pletie si vlasy do vrkoča; rybári pletú siete; vo voľnom čase háčkuje a pletie; plietla svetre pre celú rodinu; ponožky boli ručne pletené; okrajové očko sa pletie hladko; na Liptove sa plietli uzlované čipkové čepce
2. (koho, zried. čo) ▶ spôsobovať zmätok, neistotu v mysli, vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, zneisťovať, zavádzať; syn. miasť, mýliť: týmito rečami ho iba pletieš; nepleť ma!; nedostatočné označenie priamej reči pletie čitateľa; nech vás ten názov knihy nepletie; trošku ma pletie, že mamka svojim rodičom oniká; Toľko je tu tých vôní, že ma až pletú. [L. Ballek]; Nič tak nepletie myšlienky a slová ako slepý hnev. [J. Lenčo]
3. (čo; čo s čím) ▶ nesúrodo spájať al. meniť slová, fakty tak, že sa stávajú nejasnými, nezrozumiteľnými, miešať: p. dohromady dve rozličné témy; p. fakty s výmyslami; nerozlišujete, pletiete dokopy všetko, čo vám bulvár poskytol; pri rozoberaní problému účelovo plietol rovinu ústavnú s rovinou politickou; Rumunské slová plietol s chorvátskymi aj nemeckými a pasažieri naňho zízali [...]. [M. Hvorecký]
4. hovor. (čo, koho do čoho) ▶ (neadekvátne) vnášať, zahŕňať niečo al. zaťahovať, vťahovať niekoho do hovoru, rozhovoru, do nejakej situácie, rozpoloženia a pod., miešať: nechce p. do vzťahu city; sem-tam plietol do reči ruské i poľské slová; prečo hneď do všetkého pletieš politiku?; Mňa však do veci nepleť! Ja nie som družstevník. [V. Šikula]; To, prosím pekne, nech sem, no poviem rovno, nepletú. [V. Ferko]; Najskôr hovoríš o mužoch a ženách, potom do toho pletieš princípy. [J. Tužinský]; Nepleťme do toho moju ponuku... [J. Červenák]
5. expr. (čo) ▶ hovoriť, rozprávať nezmysly; syn. tárať, trepať: pletie samé hlúposti; čo to tu pletieš?!
6. expr. (čím) ▶ neisto pohybovať: od únavy ledva nohami pletie ledva chodí; najprv nehovoril vôbec, potom horko-ťažko plietol jazykom
◘ fraz. expr. pliesť dve na tri al. pliesť piate cez deviate al. pliesť jedno cez druhé hlúpo, nepremyslene hovoriť, tárať; pliesť hlavu niekomu a) miasť, zavádzať niekoho b) vzbudzovať v niekom náklonnosť, lásku; pliesť na niekoho bič pripravovať niekomu nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť (obyč. úmyselne); pliesť na seba bič nechtiac, neuvážene sám sebe pripravovať nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť
▷ opak. pletávať -va -vajú -val: takéto svetre pletávajú ženy v severných oblastiach; dok. k 1 ↗ upliesť, k 2 popliesť

pliesť sa pletie sa pletú sa (ne)pleť sa! plietol sa plietla sa pletúc sa pletúci sa pletenie sa nedok. 1. (s čím; ø) ▶ prechádzať jeden do druhého, navzájom sa prestupovať, prepletať sa, spletať sa, miešať sa: modré vzorovanie sa pletie so zvlnenou čiernou čiarou; jedna niť sa pletie s druhou; Jeden zážitok vytláča druhý, jeden dej sa pletie s druhým [...]. [Bib 1994]; Cez poetické a snivé básne plné túžby sa pletú existencialistické reflexie o zmysle básnenia. [LT 2000]; V knihe sa pletú sny, zdania, labyrint vlastnej hlavy a svet srdca. [InZ 2001]; pren. ich cesty života sa pletú
2. (komu) ▶ (o myšlienkach) prebiehať neusporiadane, zmätene, chaoticky sa prelínať, spájať, miešať sa; syn. motať sa: všetko sa mu v hlave pletie je popletený; myšlienky sa mi plietli; minulosť sa jej pletie s prítomnosťou; som na mizine, plietlo sa mu ustavične hlavou; Chvíľu sa mu v mysli plietli staré obrazy a útržky dávnych rozhovorov. [L. Ballek]; Zaspím. Pletie sa mi čosi, že som na obnôcke: pečieme si zemiaky, odháňame ovady. [Š. Žáry]
3. (do čoho) ▶ vstupovať, zasahovať do niečoho, objavovať sa v niečom: do mysle sa mu pletú obrazy z detstva; neustále sa jej do melódie plietli iné motívy; Táto tvár sa stále pletie do mojej laickej, neumelej modlitby. [R. Sloboda]; Spomienky na otca z tých rokov dodnes sa pletú Imrichovi do snov. [I. Habaj]; Aj Eve sa hocikedy, ba spočiatku skoro každý deň, plietol [Jožo] do spomienok [...]. [V. Šikula]
4. expr. (do čoho, do koho; medzi koho) ▶ aktívne do niečoho zasahovať, zapájať sa, obyč. rečami, radami, pripomienkami a pod., starať sa, starieť sa, miešať sa: p. sa do každého rozhovoru; p. sa do politiky; p. sa do práce odborníkom; pletie sa do vecí, ktorým nerozumie; nebude sa nikomu p. do života; prečo sa do všetkého, do mňa, do nás pletieš?; minister zdôrazňoval, aby sa médiá do prípadu neplietli; nepleť sa medzi rozvádzajúcich sa manželov!
5. (ø; v čom; pri čom) ▶ nevedome robiť chyby (v reči, pri hre na hudobnom nástroji a pod.); dopúšťať sa omylu (v úsudku, pri počítaní a pod.); syn. mýliť sa: prepáč, ale ty sa pletieš, nebolo to tak; vie hrať na harmonike, ale dnes sa dosť plietol; p. sa pri počítaní; ľudia, ktorí sledujú udalosti zďaleka, sa vo veciach často pletú; Ale už sa pletiem aj v tom, čo si ešte pamätám. [T. Klas]; Potom sa len pletiem, mýlim, až to vyzerá tak, akoby som si vymýšľal... [Ľ. Jurík]
6. expr. (okolo koho, okolo čoho) ▶ byť, pohybovať sa v blízkosti niekoho, niečoho (často s nejakým cieľom, úmyslom, záujmom), motať sa: okolo nás sa plietli zvedavé deti; už od malička sa plietol okolo motoriek; Okolo nôh sa mu pletú sliepky, otriasajú zo seba celodenný prach. [D. Dušek]; pren. krásnych žien sa okolo neho pletie stále dosť
◘ fraz. jazyk sa mu pletie nezrozumiteľne, ťažko rozpráva (obyč. od opitosti); niečo sa pletie niekomu na jazyku nevie si presne spomenúť na výraz, slová; niekto, niečo sa niekomu [stále] pletie po rozume niekto ustavične myslí na niekoho, na niečo; nohy sa mu pletú neisto kráča (od únavy, opitosti a pod.); pliesť sa niekomu do cesty a) zavadzať, prekážať niekomu v činnosti b) zámerne byť blízko niekoho; pliesť sa niekomu do remesla a) rušivo zasahovať do vecí niekoho iného, často bez náležitých vedomostí al. skúseností b) konkurovať niekomu; pliesť sa niekomu/jeden druhému pod/popod nohy/pod nohami zavadzať, prekážať niekomu v pohybe, v činnosti; zavadzať si navzájom
▷ dok. 1, 2, 5 ↗ popliesť sa

pliesť si pletie si pletú si (ne)pleť si! plietol si plietla si pletúc si pletúci si pletenie si nedok. (koho (s kým), čo (s čím)) ▶ považovať niekoho za niekoho iného, niečo za niečo iné, omylom si niekoho, niečo zamieňať; syn. mýliť si: p. si dvojčatá, súrodencov, sestry; p. si mená; deti si občas pletú slová; nepleťme si plody pagaštana konského s plodmi gaštana jedlého; Mňa si vždy ľudia s niekým pletú. [V. Švenková]; Pozabávali ste sa na tom, že na majstrovstvá sveta ide Slovensko aj Slovinsko, že sa svet bude musieť naučiť nepliesť si názvy krajín? [Šp 2010]
◘ fraz. žart. pliesť si dojmy s pojmami robiť chyby v úsudku, mýliť sa, pliesť sa; pliesť si filagóriu s alegóriou mať, preukazovať hlboké nedostatky vo vedomostiach, mýliť sa ▷ dok. ↗ popliesť si

pliesť, pletie, pletú, plietol, pletený, rozk. pleť nedok.

1. (čo i bezpredm.) prepletaním al. prevliekaním ohybného materiálu, pletiva (obyč. prútov al. nití) niečo utvárať p. bič, povraz, sieť, p. vrkoč, p. kôš, opálku; p. veniec, p. z drôtu okrasné predmety; pletené stoličky; p. sveter, rukavice, šál, dečku, p. hladko, obrátene

● expr. p. na seba bič, korbáč nesprávnym konaním si pripravovať nepríjemnosti; hovor. s niekým ploty p. držať, spolčovať sa, priateliť sa;

2. (koho, čo) miasť, mýliť: Pletie nás a mámi. (Žáry) Cíti na sebe posmešný pohľad Samkov a to ešte väčšmi pletie. (Vám.) Nech sa vzďaľuje to, čo mámilo a plietlo chlapecký rozum. (Jil.)

3. hovor. (čo i bezpredm.) rozprávať nezmysly, tárať: p. hlúposti, p. do sveta, p. dve na tri; Len nepleť. Čože by sa stať malo? (Vans.)

4. expr. zried. (čím) vykonávať neisté pohyby, prepletať nohami (o neistej chôdzi): Trojka (koní), ktorá sotva plietla nohami. (Jes-á);

opak. pletávať, -a, -ajú;

dok. k 1 upliesť, k 2 popliesť

|| pliesť sa

1. mýliť sa: plietli sa v jednotlivostiach, v maličkostiach;

2. striedať sa; miešať sa: Veď sa jej toľko všelijakých myšlienok plietlo hlavou. (Jégé) Plietli sa pocity, dôvera s nedôverou, predstava so skutočnosťou, (Greg.)

3. expr. (do čoho) starať sa o niečo, miešať sa do niečoho: Nepleť sa mi do reči. (Jégé) Ba už i do vyplácania obchodných účtov sa otcovi pletie. (Šolt.)

4. expr. vykonávať neisté pohyby, motať sa: Nohy sa mu pletú má neistú chôdzu.

● hovor. jazyk sa mu pletie a) o nezrozumiteľnej, chybnej reči; b) tára (obyč. o opitom človeku);

5. hovor. vybavovať sa v pamäti v nejasných, neurčitých obrysoch, mariť sa: Len mena jej neviem, pletie sa mi na jazyku. (Kuk.) Len sa ustavične pletie čosi po rozume, len sa mi marí. (Tat.)

6. neos. expr. (komu o kom, o čom) snívať sa: Celú noc sa mi o nej plietlo. (Kuk.)

7. hovor. motať sa: p. sa (jeden druhému) pod (popod) nohy; Čo šuhaj postáva, čo sa len tak pletie? (J. Kráľ);

dok. k 1, 2 popliesť sa, k 3, 4 zapliesť sa

|| pliesť si (koho s kým, čo s čím) nerozlišovať, mýliť si, zamieňať: Vy si ma s niekým pletiete, nie? (Karv.) Granáty plietli si (Ráztočania) so šrapnelmi. (Urb.)

popliesť¹, -pletie, -pletú, -plietol dok. zried. (čo) pletením vyrobiť, napliesť (obyč. veľa): Napletieme moc pančúch. Čo popletené predáme, za to si pamuku vždy môžeme kúpiť. (J. Mat.)

popliesť², -pletie, -pletú, -plietol dok. expr. (koho, čo) uviesť do zmätku, pomýliť, zmýliť: ľudia, ktorých poplietli sľuby všelijakých kortešov (Fr. Kráľ); ak to popletiem, mi vynadajú (Zúb.)

● p. niekomu hlavu, rozum pripraviť niekoho a duševnú rovnováhu, zmiasť, poblázniť

|| popliesť sa

1. zamotať sa, zmotať sa, pomotať sa, dostať sa do zmätku, neporiadku: Čo robiť, keď sa všetci takto poplietli. (Heč.); všetko sa jej v hlave poplietlo (Jil.);

2. expr. zmýliť sa, zmiasť sa: Človek sa celkom popletie, keď číta zákony. (Jes.)

3. nár. (s kým) zapliesť sa, dostať sa do styku s niekým: že sa s tým chlapom pred rokmi niekde poplietol a že na to veľmi nerád spomína (Chrob.)

|| popliesť si expr. (koho, čo; koho s kým, č s čím) zmýliť si, pomýliť si, zameniť si niekoho s niekým, niečo s niečím: p. si ľudí, mená, roky, čísla, dátumy, adresy; Pomýlili si v tom, že si Jehličku poplietli s Jurigom. (Bodic.)

popliesť dok.
1. strsl, zsl zhotoviť pletením, upliesť: To ľen náž Jäno veďeu̯ tak šetko dobre popliesť s tej vrbi (Krivá DK); To si už dzeň-dva popretku popľietľi ti korbáče, abi ih v pondzeleg ráno maľi (Rajec. Lesná ŽIL)
2. zamotať, zauzliť: Šetkú prädzu som si popľetla, ňemuožem teras príz na pora̋dek (Krivá DK)
3. strsl, zsl uviesť do omylu, spliesť, zmiasť, pomýliť: Ti misí_šetko popliest (Likavka RUŽ); Poplétel si dvere (Bošáca TRČ)
F. poplétla mu hlavu (Bošáca TRČ) - zamiloval sa (bláznivo) do nej

popliesť sa dok. zmýliť sa, pomýliť sa: Popľietou̯ sa a potom sa ňemohou̯ vinájsť (Košťany n. Tur. MAR); Calkom śe popľit (Remeniny GIR)

popliesť dk trochu, málo pliesť: paullum nectere: poplésti (PD 18. st)