poplakať si -lače si -lačú si poplač si! -lakal si -lačúc si -lakanie (si) dok.
poplakať sa, -če, -čú, rozk. -plač dok. kraj. rozplakať sa, zaplakať: Od roztúženia sa i poplakal nad vlastnými slovami. (Taj.) I za starým oteckom sa poplakala. (Šolt.)
poplakať si, zried. i poplakať, -če, -čú, rozk. -plač dok. istý čas plakať, zaplakať: Poplakali si za zlatou slobodou. (Jégé) Povzdycháš, poplačeš, požiališ. (Kuk.)
poplakať si dok. strsl, zsl chvíľu, plakať, zaplakať: Poplakala si a zase je dobre (Bobrovec LM); Len si poplač, budeš peknejšá (Lukáčovce HLO); Išli zme pot plot poplakať si (Ivanovce TRČ)
poplakať dk trochu plakať, zaplakať: propust tehdy mne, abych poplakal maličko (v) bolesti mé (ŽP 1788); -ávať ndk/frekv 1. (občas al. trochu plakať), plakávať: vagito: pokwjkugem gako zagjc, poplakáwám (KS 1763); per intervalla flere: poplakávati (PD 18. st) 2. (spoločne) plakávať: collacrymo: spolúslzjm, poplakáwám; comploro: spolu plačem, poplakávám (KS 1763)