Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

popustiť -sť/-i! dok.

1. trocha pustiť, povoliť, uvoľniť: p. (si) opasok, p. koňovi uzdu

2. upustiť od niečoho, ustúpiť, vzdať sa: nechcel v ničom p., p. zo svojho sebectva; dohodli sme sa, že nep-me

3. prestať držať, pustiť: tašku nep-l z ruky ani na chvíľu, p. povraz

4. stratiť súdržnosť, roztrhnúť sa: nohavice na kolene p-li

5. (o javoch) prestať účinkovať, zmierniť sa: zlosť ho p-la, zima p-la

6. prenechať, prepustiť, odstúpiť: p. majetok synovi, z tých vecí ti nep-m ani jednu

● p. uzdu (fantázii, hnevu ap.) dať voľnosť;

nedok. popúšťať¹ -a

popúšťať² -a dok. distrib. k púšťať: chlapci p-li tanečnice

popúšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťanie nedok. (uvoľňovať, poľavovať)

popúšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťaný -ťanie dok. (/o viacerých/ pustiť)

popustiť, -í, -ia, rozk. -pusti/-pusť dok.

1. (čo, i bezpredm.) trochu pustiť, povoliť, uvoľniť niečo napäté, tesné: p. (si) remeň, opasok; p. šaty; p. koňovi uzdu; Anča popustila napäté svaly tela. (Gráf) Všetko v nej popustilo, odmäklo akosi; zaplakala. (Kuk.); šport. p. v tempe zmierniť tempo; pren. Ženy popustili si jazyky (Kuk.) začali veľa rozprávať, klebetiť; tech. p. oceľ ohriať na určitú teplotu a znova ochladiť (aby sa zmiernilo vnútorné napätie a krehkosť)

● p. uzdu niekomu, niečomu dať niekomu, niečomu väčšiu voľnosť: p. uzdu fantázii, zvedavosti, myšlienkam; popustiť uzdu svojmu peru (Tal.); uzdu popustiť našej ľudskej prírode (Jégé);

2. (z čoho, od čoho, čo, komu i bezpredm.) prejaviť povoľnosť, ústupčivosť v niečom, vzdať sa niečoho, upustiť od niečoho, povoliť: p. zo svojho úmyslu; popustiť trochu zo svojho tajnostkárstva (Urb.); Väčšina mala tvrdé hlavy, nepopustili zo svojho. (Skal.) Nepopustí od svojich plánov. (Fab.) Teraz nechcelo sa (jednanie) pohnúť. Ani jeden nechcel ani grajciarom popustiť. (Kuk.) Kvôli dobrej spoločnosti človek dač i popustiť musí. (Lask.) Ty si sa prvej prihovorila materi — teraz je na nej rad, nech i ona popustí. (Kuk.) Bolo treba vydržať, nepopustiť. (Škult.)

3. (čo) vypustiť (z rúk), prestať držať, uvoľniť: Vlk v behu nepopustil kožuch. (Fig.) Bibliu z rúk nepopustia a čertov páchajú. (Fig.) Z druhého boku kráčal Ondrík, nepopustiac povraz z ruky. (Lask.) Roboty z ruky nepopustil. (Taj.) Nepopustil ho (šlabikár) ani na chvíľku. (Kuk.); pren. Andrej bol vtrhnutý i do politického víru, ktorý ho nepopustil (Vaj.) ostal natrvalo pri politickej činnosti; pren. Mama nepopustí rozum z hrsti, nikomu sa nepodarí len tak ľahko ju prekabátiť (Fig.) neprestane sa kontrolovať, rozmýšľať.

4. stratiť súdržnosť, povoliť tlaku, napätiu: dvere pod náporom popustili; látka popustila; Parožky popustili, odlomili sa. (Kuk.)

5. (koho i bezpredm.) (o fyzických i duševných pocitoch a o niektorých prírodných stavoch) prestať sa prejavovať, prestať účinkovať (u niekoho), zmierniť sa, povoliť: Hnev ju popustil. (Skal.) Záduch ho popustí. (Heč.) Hanina meravosť konečne popustila. (Jes.) Tieseň popustila aj starých aj deti. (Taj.) Mrazy popustili. (Taj.) Triaška popustila. (Kuk.); večerom, keď horúčava popustila. (Kuk.); Potešil sa, že ho v robote popustia záhrobné myšlienky. (Jaš.)

6. (čo komu, z čoho) prenechať, prepustiť, odstúpiť niekomu niečo: Svojmu synovi toľký majetok popustiť? (Kal.) Nepopustí ani zo skúseností nadobudnutých v Amerike. (Laz.) Z tých (plachát) ti nepopustím ani jednu. (Laz.) Popusť miesto svoje Chruňovi. (Záb.)

7. zried. (čo) prestať sa niečomu venovať, zanechať, opustiť: Popustil sedliacku robotu a začal špekulovať. (Taj.)

8. zried. (čo) dať niečomu klesnúť, spustiť dolu, opustiť: V rukách popustených čiapočku si drží. (Pláv.);

nedok. popúšťať¹, -a, -ajú

|| popustiť sa

1. (čoho, koho) prestať sa držať, pustiť sa: Nechcela sa popustiť rytierovej ruky. (Dobš.) Držali sa obidvaja. Paulinka sa ho nechcela popustiť. (Tat.)

2. zried. dať sa do niečoho, začať niečo, pustiť sa do niečoho: To bol sok, s ktorým netrúfal si popustiť sa do zápasu. (Šolt.) Drobná čamrva okolo neho popustila sa do tanca. (Šolt.);

nedok. k 2 popúšťať sa

popúšťať¹, popúšťať sa p. popustiť, popustiť sa

popúšťať², -a, -ajú dok. (koho, čo) postupne (viac bytostí al. vecí) pustiť, vypustiť, povypúšťať: Vošiel do stajne, aby popúšťal statok na pole. (Tim.) Chlapci popúšťali tanečnice. (Bedn.)

popúšťať dok.
1. csl postupne (viac vecí al. bytostí) pustiť, vypustiť, povypúšťať: V jäseňi sa kravi popúšťäľi na hrädi (Krivá DK); Šeckíh (vojakov) z vojni popúščaľi (Rajec ŽIL); Popušťala šicke voli aj kravi zoz maštaľňi (Kokšov-Bakša KOŠ); Mala mi robotu popuśčadz kuri, dadz kurom jejs (Sobrance)
2. strsl, zsl (postupne) pustiť farbu (o látkach): Ako sťe to ťie hábi potrbľuvaľi, pozriťe, ako nán tie perini popúšťaľi do bieľiho (Pukanec LVI); Ve_ca ľen pozriťe, jäko tie košeľe popúšťäľi (Krivá DK); Neboľi bohvieaké kvaľitné (látky), kec takto popúščaľi (Rajec ŽIL)

popúšťať nedok. postupne al. trochu uvoľňovať, púšťať, povoľovať: Jäko sa tkalo, zakaždím treba bolo aj popúšťäď návoj (Krivá DK); Pri hamovaňí sa popušťalo (Slanica NÁM)

popúšťať dok.
1. csl postupne (viac vecí al. bytostí) pustiť, vypustiť, povypúšťať: V jäseňi sa kravi popúšťäľi na hrädi (Krivá DK); Šeckíh (vojakov) z vojni popúščaľi (Rajec ŽIL); Popušťala šicke voli aj kravi zoz maštaľňi (Kokšov-Bakša KOŠ); Mala mi robotu popuśčadz kuri, dadz kurom jejs (Sobrance)
2. strsl, zsl (postupne) pustiť farbu (o látkach): Ako sťe to ťie hábi potrbľuvaľi, pozriťe, ako nán tie perini popúšťaľi do bieľiho (Pukanec LVI); Ve_ca ľen pozriťe, jäko tie košeľe popúšťäľi (Krivá DK); Neboľi bohvieaké kvaľitné (látky), kec takto popúščaľi (Rajec ŽIL)

popúšťať nedok. postupne al. trochu uvoľňovať, púšťať, povoľovať: Jäko sa tkalo, zakaždím treba bolo aj popúšťäď návoj (Krivá DK); Pri hamovaňí sa popušťalo (Slanica NÁM)

popustiť dk
1. čo trochu pustiť, uvoľniť niečo napäté, tesné: král Náchorowj nekolikráte odporowal a napomjnal, aby ostrost potikanj popustil, swim mudrcum se poddal a gim podwolil (BlR 18. st)
F. od strachu až popustil (SiN 1678) vypustil plyny z konečníka; averto: z očj obec gsem nepopustil (WU 1750) stále som ju sledoval; hamug žadosti, aby si gich nepopustil do nigakeg zlosti (GŠ 1758) aby sa nestali zlými; popustil gsem vzdu zlzam (ŽP 1788) rozplakal som sa; na napomenuti boske nic nedbali, telu swemu čistemu wssecke uzdy popustili (MK 18. st) poskytli mu škodlivú voľnosť
2. čo, z čoho vzdať sa niečoho, upustiť od niečoho: kdyby se ale prytreffilo, že by magster ze sweta zessel a wdowa by ale remesla popustit nechcela (CA 1663); poradku pak aneboližto czens pan uradnik nechce zlewit, ani popustit (TRENČÍN 1746); o mug milj pane, ga za mogu sluzbu nic gineho nežadam, nez abi ste ze sweho obcowanj nepraweho popustilj ňetco (KT 1753); nezasskodi nečo malo popustiť z hodnosti a malym sa pripodobňiť vo ctneg priležitosti (GV 1755); Kristus ale wssak milowany y po tolkeg nenawisty nepopustil (SJ 18. st)
3. čo vypustiť z rúk, prestať držať, uvoľniť: zrostne-li twe djte a dostawa-li nekterau sylu, popustiss ho, by se samo na nohy swe postawilo (SP 1696); a kdiž takowu sekeru pan instans esste z ruku swogich nepopustil, tuže sekeru trhaty z ruku geho pomahaly ((BYTČA) 1730); (Tomková) ho z lawice za wlasy na zem strhla a on medzy tym gu za ruky, aby ho ruwat nemohla, chitil, a kdy gu popustil, (spadla) (BYSTRIČKA 1761)
4. koho (o pocitoch a o niektorých prírodných javoch) prestať účinkovať, zmierniť sa, povoliť: žada nemocny od lekare wody, kdiž ho zimnice droby, nedá lekar, dá potom, když zymnice popusti (SK 1697); hňet ho nemoc popustila, y wsseg bolesti kwas (GŠ 1758); gestlj zima popustila a znaky maš buduceg wčasneg gari (PR 18. st)
5. čo komu ponechať, prepustiť, odstúpiť niekomu niečo: protož Sstefan Zagiczek popustil dwa kusky role timze gistim, Bete a Dore, gegich czastky (TRSTÍN 1619); Dolynky pri kopanicach mladssy popustil starssymu (OČOVÁ 1708); o to jediňe opomínaťi a prosiťi ňeprestávám, abi patrónstvý své tamtím popusťili (BR 1785); popúšťať ndk k 1: warhany su z pistel zložene, cithare, kobzda z strun, ktere se koljky natahugj y popuštagj (KoA 17. st); nepopusstag do marnosti oko rozpustile (GŠ 1758); premitto: dopússťám, na wúlu dáwam, popússťám (KS 1763)
F. wrchnostj a regentes poddanym swym neposlussnym magi uzdy nepopausstetj (SP 1696) nemajú im veľa dovoľovať; gak twe tagne wecy žádass zadržať w skritosti, nemusiss gazik popusťať do samopassnosti (GV 1755) nemusíš veľa hovoriť; mnozy walagu se w hrichoch a w nesslechetnostach, dawagu slobodu a uzdu popuščagu hnewu (SO 1781); k 5: ja jemu popúšťam stánek (BR 1785); popustiť sa dk uvoľniť sa: osmeleny bili plawnici, popustili se plachetné prowazy (PT 1778)

popúšťať dk
1. čo postupne vo väčšom množstve pustiť niečo: nic neny lepssyho od chriplawosti gako teple wino z cukerkandlem, co neyteplegssye dolu popussteti (RTA 17. st); malo bi gich (rýb) zustat no 39, ale čuo bili drobne, popusstali se do ribnikow (ŽILINA 1724)
2. koho postupne pustiť preč väčšie množstvo ľudí: jedneho času prišli Tatari na naše pole a chytili troch paholkov, tehdy jich povyzliekali a popušťali preč (VESELÉ 1663)
3. čo komu poprenechávať, poprepúšťať niekomu niečo: wie-li swedek, žeby pán Ivanka Miklós takowe predtym nadobite zálohy popusstel (DRAŽKOVCE 1726); Bada Jan swug nadobity statek ginym lidem popusstal (BODOVICE 1760)

popúšťať ndk p. popustiť