Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

popánený príd. obyč. pejor. trochu zastar. ktorý sa stal „pánom“, osvojil si, prijal panské al. mestské, meštiacke spôsoby (napr. obliekanie ap.): Lucka, popánená, v drahej bunde (Heč.), hlavná kuchárka v popánenom odeve (Tim.);

spodst. popánený, -ého m. popanštený človek (obyč. o býv. sedliakovi): Toho „popáneného“ sme spomínali. (Vans.)

popánený i popánetý príd. csl, miest. zried. majúci panské, mestské (nevidiecke) spôsoby (v správaní, obliekaní, reči ap.); spanštený: Obidvaja sa uš popáňení, ňenosia geď aňi spoňňíki (Návojovce TOP); Sinova̋ sä mu uš popaňení (Hubová RUŽ); Naši keť poprichoja, ceľí sú popáňení (Čičmany ŽIL); Ta šag ona už načisto popaňeta, bo ňezna, jak śe po našim povi ocec (Gregorovce SAB); Vona uš popaňeta (Sobrance)