popáchať -cha -chajú (ne)popáchaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok.
dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchať • vykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný čin • podopúšťať sa • popáchať • napáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť
popáchať p. dopustiť sa
vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim
2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť
3. p. vybaviť 1, 2
vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonať • expr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatili • zried. vyčiniť • expr.: povyvádzať • povykonávať • povyčíňať • postvárať • povystrájať • popáchať • pošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostí • expr.: navyvádzať • navystrájať • navyčíňať • nastvárať • napáchať (vyviesť vo veľkom množstve)
2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2
popáchať, -a, -ajú dok. (čo, čo na kom, na čom, proti komu, proti čomu) postupne (vo väčšom množstve) spáchať, vykonať: p. chyby, hlúposti; Hádam sa dávajú na pokánie za hriechy, čo na nás popáchali. (Fr. Kráľ); všetky krivdy, čo popáchala kedýsi proti nim (Tim.)
popáchať dok. or, turč narobiť niečo zlé, postupne (vo väčšom množstve) spáchať, vykonať: Jaj, koľie ten už hriechi popáchau̯! (Krivá DK); Ve_ca tam popáchalo käďečoho! (Ležiachov MAR)
popáchať dk čo postupne, vo väčšom množstve spáchať, vykonať niečo: kdiž to smele popáchali, Yakob powedel k Symeónowi a k Lewi: Zarmútili ste mňa (KB 1757); zlosti lidske, ktere se len dnes popachalj (MiK 18. st); multa facinora perpetravit: popáchal (PD 18. st)