Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ponurý príd. kniž.

1. kt. je bez dostačujúceho svetla, osvetlenia, pochmúrny, tmavý: p. les, p. deň, p-á miestnosť

2. ustaraný, chmúrny, nevľúdny: p-á nálada, p-é myšlienky;

ponuro prísl.;

ponurosť -i ž.

ponurosť -ti ž.

ponurý príd.

1. pošmúrny, tmavý: v ponurých sosien hustej sieti (Jes.);

2. chmúrny, bezútešný, nevľúdny: žitie ponuré (Jes.);

ponuro prísl.;

ponurosť, -ti ž.