Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs ssj ssn hssj

ponížiť -i dok.

1. potupiť, pokoriť, pohaniť: nedať sa p. hrubosťami, urazili ma a p-li

2. urobiť menej významným: bibl. kto sa povyšuje, bude p-ený;

nedok. ponižovať

// ponížiť sa pokoriť sa: viac sa nep-m (pred nikým);

nedok. ponižovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ponižovať ‑uje ‑ujú nedok.; ponižovať sa

ponižovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok.


ponižovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ponížiť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) ublížiť niekomu na vážnosti, pokoriť, pohaniť, potupiť: Nechcela ju ponížiť a priviesť do rozpakov. (Kuk.) Rodisko moje hockto poníži. (Smrek)

2. (koho, čo) zatlačiť, odsunúť na bezvýznamné miesto, urobiť bezvýznamným: Dary Múzy ponížiť na predmety hnusných trhov. (Jes.); bibl. Kto sa povyšuje, bude ponížený.

3. zried. (čo) uviesť do nižšej polohy, znížiť: p. hlas (Vaj.); Každý vrch a pahrbok bude ponížený. (Hviezd.);

nedok. ponižovať, -uje, -ujú

|| ponížiť sa

1. (pred kým, pred čím i bezpredm.) vykonať niečo nezodpovedajúceho vlastnej dôstojnosti, vážnosti, hrdosti, pokoriť sa: Ponižte sa predo mnou! (Tim.) Ponížil sa až do prachu. (Dobš.) Rumeň jej horí na líci, že sa musela prvá ponížiť. (Kuk.)

2. zried. klesnúť do nižšej polohy, znížiť sa: Hlava Kazimírova klesla, plecia sa ponížili. (Vaj.);

nedok. ponižovať sa

ponižovať sa nedok. robiť sa menej významným, znižovať svoju dôstojnosť, koriť sa: Ňepoňižuj śe jej! (Chrasť n. Horn. SNV)

ponížiť dk
1. čo znížiť, urobiť niečo nižším al. menším: bude pak časem potreba vyhladavat takove strovne veci a jejich cenu a wáhu do poradku uviest, podvyšit neb ponižit a limitovat (MB 1759); mesýc ponjžil swé rohy pod twé (P. Márie) neyswetegssé nohy (UV 1763); každá hora a wršek bude ponižen (Le 18. st)
2. koho, čo pokoriť, pohaniť, potupiť niekoho, niečo: satis hominen depressit: dosti toho člowěka snjžil, ponjžil, skrotil (WU 1750); ó, panno prekrásna, proč jsi již až do prachu zeme hrozne ponížená? (ASL 1763); refringere gloriam alicujus: ňecy powest dobru a meno ponjžiti (KS 1763); ty, Pane, lid pokornj spassyss a očj pyssnych ponjžjss (BlR 18. st); ponižovať ndk
1. k 1: diminuo: uméňssugem, ponjžugem, wahu znjžugem (KS 1763); (Venušine) úst rti barvú svojú premáhali a ponižovali zrozenú šarláta (ruží) ucťivosť (BR 1785)
2. k 2: elevo: potupugem, ponjžugem; taxo: haňám, wysmjwám, ponjžowati (KS 1763)
3. komu čo podrobovať niekomu niečo: knezowi ponížug dušu twogu (BN 1796); ponížiť sa dk
1. znížiť sa: tangere terram: ponjžiti seba až k zemi (KS 1763) padnúť na zem;
x. pren diekugy tobe, Pane Gezissy, ze gsy pro mne z trunu sweho swateho tak hluboce se ponizity racil, do tohoto placliweho odoly stupity (AgS 1708)
2. pokoriť sa: Pan nass nebeski prigiti račil, abi nam služil a zde na tomto swete se ponižil (TC 1631); kdy se ponjžiss, gratiu obdržjss, spurným slowúm pokog dag (BV 1652); obmakčilo sa srdco twé y ponjžil syse pred oblyčagem božým (KB 1757); nedawno mister twug pred tebu tak se ponižil, že klekna na swe kolena, nohy tebe omiwal (KP 18. st); ponižovať sa ndk
1. k 1: čjm gest wjzssa, tym wjce se ponjžuge (SLK 1641-57); y nakrywowat sa bude wysokóst lidská a ponjžowat sa bude wysóst mužská (KB 1757)
2. k 2: kazdy pred Bohom wzdj se ponjžvge, spvsti se na rvce bozj (LK 1690); instans panu Jeszensky Györgyowy any pričiny k wade a bitzte nezawdal, ale wo wsseczkem gemu se ponižugice odpowedy z ponizenostou dawal (MARTIN 1731); gakožtó tén, ktery kwjlj a zarmúceň gest, tak sem sa ponjžoval (KB 1757); trj králj mohlj reknut, procz se mame ponizuwat tak malemu ditatj (Káz 18. st)
F. kdo se ponižuge, bude powissen (TC 1631) pokorní prídu do neba

sa ponižuje, bude povýšený s'abaisse sera élevé

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu