poniže
I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.
II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky
poniže prísl.
poniže predl. s G
niže 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na také miesto (op. vyše) • poniže (koho, čoho; op. povyše): niže, poniže domu tečie potok • pod (čím; op. nad) • popod (koho, čo; op. ponad): niže hory, pod horou, popod horu vedie cesta do dediny
2. (čoho) vyjadruje nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny údaj; menej ako • pod (čo): 800 metrov zabehol niže dvoch minút, pod dve minúty
3. p. poniže 1, 2
pod 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže (koho, čoho): kopol ho pod koleno, niže kolena; teplota klesla pod dva stupne, niže dvoch stupňov
2. (koho, čo) vyjadruje účel, cieľ • do (čoho): zverili jej dieťa pod opateru, do opatery
3. (kým, čím) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže • poniže (koho, čoho): pod horou, niže, poniže hory tečie potok; vonku je pod nulou, niže nuly
4. (čím) vyjadruje príčinu, dôvod • od (čoho): stromy sa ohýbali pod náporom vetra, od náporu vetra
poniže 1. na miesto al. na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho al. niečoho (op. povyše) • nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšie • hovor.: niže • ponižšie • nár. ponižej: leží tam niže, ponižšie • dolu • dole: dolu, poniže vedie úzky chodník
2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na takéto miesto (op. povyše) • niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnica • pod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studnička • nár. zdola (čoho)
poniže (nár. i ponižej) predl. s 2. p. i prísl. vyjadruje polohu nadol od niečoho, niže, nižšie, dolu, pod niečím: p. dediny, mesta, potoka; poniže Jelšavy zelené moravy (Chal.); Poniže perie dievka Baľovie. (Tim.); bystrý prúd, by ponižej šustol do priepasti (Hviezd.)
poníš p. poniže
poniže i ponižej (poníš, ponižo) I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: To sa veru stalo poňižej, ňie tunáka (Dol. Lehota DK); Tam poniže na tej lúke sú dva stoki (Dobrá Voda PIE) II. predl. s G csl vyjadruje miesto, polohu nižšie, nadol od niečoho: Ponižo náz bívajú (Kameňany REV); Krompele viberajú ponižo stúp (Revúca); Poniže potoka rosne velká tráva (Rochovce ROŽ); Tam poňiže kováča zvikli vodu brať (V. Bielice TOP); Poňiže našiéj roli majú rolu (Bošáca TRČ); Poníš ih lúki sa to stalo (St. Turá NMV); Ponižej chalupi zastavili (St. Turá NMV); Aš poňiže Vranova zme ofce strihaľi (Fintice PRE); Do Sačurova poňiže Poľanki (Komárovce SOB)
ponižo p. poniže
poniže I. prísl nižšie: dobitek sme swobodne pasaly az hore k čierneg studnj, kde se woda tratj a malo poniže wichodj (P. LEHOTA 1625); wen pak s toho (mesta Nitry) w hornjm meste kapytula, dolne poniže ležy (KrP 1760) II. predl s G 1. vyj. polohu nadol od niečoho, niže: (paholci) hnali dobytek ponizie Rudiny (BUDATÍN 1577); poniže mostu boly zahrady meske (TRENČÍN 1613); (Turci) ness giss ponjze nas gsu w Buczach, Trakowicich a w Zulkowcich (MALŽENICE 1619); pan Jeszenskj poniže toho priehonu newelku zemiczku mal (JASENOVÁ 1672); ponjze pjesstja yarok do Turcza pada (TURIEC 1721); (ovca) ma chwost hrubssi nežli nohi poniže kolena (GV 1755) 2. vyj. čas (mieru), menej: zabyte pacholjkúw, kterj gsu we dwúch létech a ponjže (WP 1768)