Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

ponechať dok.

1. nechať v nezmenenom stave, podržať: p. si všetky peniaze, p. rozhodnutie v platnosti

2. prenechať (význ. 1), prepustiť: p. vedenie prác inému

3. (za)nechať na niekoho, na niečo: p. niečo náhode, byť p-ný (sám) na seba

p. svojmu osudu nestarať sa; p. niečo bokom, stranou nevšímať si; p. niekomu voľnú ruku, voľné pole dať možnosť samostatne konať;

nedok. ponechávať1 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ponechať ‑á ‑ajú dok.

ponechať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nechať si udržať si niečo v pôvodnom, neporušenom stave • ponechať sipodržať si: napriek kritike si nechal, ponechal svoj názoruchovať sizachovať si: zachovať si názor, česť, uchovať si svoju mienkuzastaráv. zadržať si


nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodinynechaťzanechaťodlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detítrocha hrub.: okašlaťokašľať: okašlať rodinupoopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť saminúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminieexpr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizlazastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechalapoopúšťať (postupne)

3. p. vzdať sa


ponechať p. nechať 1, 2, zanechať 1, opustiť 2


ponechať si p. nechať si, zadržať 5


prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiťodstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkoviponechaťnechaťdať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenuvydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciuprepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónkuzložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželkezveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory bankepopustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie


prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiťvyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechaťnechaťponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiťpostúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sazrieknuť savzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ponechať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho; komu čo) podržať v pôvodnom stave, na pôvodnom mieste, neodstrániť odniekaľ, nechať: p. úrodu na poli; Tak ma ponechali v prvom ročníku. (Kuk.); p. niekomu voľnosť; Keby mu aspoň košele ponechali. (Kuk.) Vidieckym obciam má sa ponechať voľba úradnej reči. (Vlč.)

2. (komu čo) prenechať, prepustiť: Vedenie práce ponechal jednému z tovarišov. (Kuk.) Ak treba niečo povedať, ponechaj to mne. (Stod.)

p. niekomu voľné pole nerobiť prekážky, ustúpiť;

3. (koho, čo komu, čomu, na koho, na čo) nechať, zanechať niekoho, niečo na niekoho, na niečo: p. niečo náhode; Bol ponechaný na opateru starej Katy. (Jégé) Nesmieme ho ponechať len na jeho vôľu. (Podj.) Ponechal to na okolnosti. (Kuk.)

4. zastar. (čo, koho) vynechať, zanechať, opustiť: Túto otázku Tichý neponechal, keď aj každý rok neprišla na skúške do reči. (Taj.); zbojstvá, ktoré neponechal, ani keď sa oženil (Taj.); Ponechala ho trpezlivosť. (Dobš.);

nedok. ponechávať1, -a, -ajú

ponechať dok.
1. strsl nechať v nezmenenom stave, nechať na pokoji, na mieste: Len_o (koňa) ešte poňahaj, ňach sa schuťi napije (Dol. Lehota DK); Rámike sťaďe vibrau̯ a čele ponahau̯ lem ploďisku (Čelovce MK)
2. šar vzdať sa niečoho, opustiť, (za)nechať: Ta to už davno tote zviki poňechaľi (Dl. Lúka BAR)

ponahať sa p. ponechať


ponechať [-cha-, -ha-] dk
1. čo komu nechať niečo v pôvodnom stave: z tych kusu na gednom nemohu gemv swobodne nechati, lecz by rychtarz chtiel swu dobru wuoli ponechati (ŽK 1473); prosyme, raczte toho (nevyplateného dlhu) w dobree wuoli doczasu ponechati (KEŽMAROK 15. st); prosila, zieby na niu zrenj mel, giey ku wiziweny to giutro poniechal (ILAVA 1632); gakowé klba (priadky morušovej) ponechat máme na plemenenj; pri korenu prosto pnucj prutj kosem obsekáme a gen roztahugjcj se ponecháne (HRANOVNICA 18. st); owes se mwože wčassge skosit, ale koseni nech se na rose dlukssj čas poňeha, na takowi spusob y dozre (PR 18. st)
2. čo dopustiť niečo: o, Duchu sw., potessytelu zarmucenich, neponehag dussu mu na weki zahinut (BD 1779)
3. koho (s čím) zanechať, nechať niekoho: pomluwi-li naň zlodieystwi anebo lupezstwi, on se ma wyswoboditi s prawem, strati-li ten, kdoz ho powinil, musy ho ponechati s osudem (ŽK 1473); neponecham te, dokudž nezanechass zahrjte mjsto, nebo slyssana gest hodina sedma (Káz 18. st)
4. koho, čo opustiť, zanechať niekoho, niečo: nekraď, nelúp, ponechaj i lichvy (ASL 1532); aby toho cžloweka zem wywrhla a že bi ho metalo od nebe až do zeme a že bj ho neponehalo metanya (KRUPINA 1692); abi sme nasse zlosti a neprawosti ponechalj; ano, skoreg kočka ponecha missi lapaty nežli hrissnik k hrichom nawiknuty ponecha hrichj pachaty (MiK 18. st); -ávať ndk k 1: (kone) nektere ponechawalj na Dubowom (s. l. 1775); k 4: ponechawam dobrého starečka, deg mu Pan Bůh wečne odpočinuti (SK 1697); defino: konec dělám, ponecháwám, prestáwám (WU 1750); mnozi s telesnu lasku zapleteny w necistote telesneg sa kochagu a premnohe roky hrichy smradlawe telesne neponechawagu (MiK 18. st); ponechať sa [-nech-, -nah-] dk čoho zanechať niečo: geden wesstecz nemeckj mluwyl, že až sa Kohudka neponaha z toho, ale fatens newye, gakeg weczj, že gu cžyerny kuon kopne (KRUPINA 1695); k tomu ponosa (na krčmara) sa tež dege od lidj, že neucta se dege každemu, nesprawedliwe se mera, droždge sama tolyko woda, čeho gestly se neponeha, na prwu žalobu trestan a z krčmy wiobcowan bude; gak krčmar tak y krčmarka gestli sa neponahagu takowjch pohorssitedlnych rečj, powinen bude sl. magistrat prjsnegssge (s nimi) nakladat (PONIKY 1792; 1797)

ponechať ponechať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ponechať: →speex →vorbis
alebo ponechať v účinnosti ou maintenir en vigueur
a ponechať v platnosti et de maintenir en vigueur
môžu prijať alebo ponechať peuvent adopter ou conserver
odporúča ponechať otvorené kritériá recommande de maintenir ouverts les critères
ponechala tri hlavné ciele a maintenu les trois principaux objectifs
si ponechá originál každého conserve l'original de chaque
si ponechá všetky príjmy conserve toutes les recettes
súkromní investori si ponechajú les investisseurs privés garderaient
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu