ponad predl. s A vyj. smerovanie nad niečím, niekým (na otázku kade?): most p. rieku, prehodiť p. plot, trať viedla p. dedinu
ponad predl. s A
cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)
2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)
3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)
4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)
5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)
6. p. napriek 2 7. p. vyše 2
nad 1. (kým, čím) pri pohybe, smerovaní niekam vyjadruje miesto al. polohu, ktorá je vyššie od niekoho al. niečoho (op. pod) • ponad (koho, čo; op. popod): lietadlo preletelo nad mestom, ponad mesto
2. (čím) vyjadruje príčinu • na (čom): smiali sa nad jeho výhovorkami, na jeho výhovorkách
3. p. vyše 2, 3, navyše 3
ponad p. nad 1, cez 3
ponad predl. so 4. p. pri pohybe, smerovaní niekam vyjadrujú miesto, polohu v priestore nad niečím: Ponad dedinu preletel kŕdeľ divých husí. (Fr. Kráľ)
● dívať sa, pozerať sa ponad hlavu niekoho, hľadieť, pozerať na niekoho ponad plece prejavovať nezáujem o niekoho, ľahostajnosť
ponad predl. s A 1. csl vyjadruje smerovanie nad niečím, niekým; nad: Ponad huorof si ftedi vídavau̯ ako ľietaľi veľkí ftáci, teraz ňeviďíš (Habovka TRS); A mi po járkoh a tie skali ponad nás (Detva ZVO); Tá nevesta to tag hádzala, ponad hlavu to mosela hádzat, lebo to boli také zviki (Kostolné MYJ); Tam jedna kosc ponad druhu (Fintice PRE) F. jedľi jedno pona_druhuo (Lipt. Kľačany LM) - všetko naraz, jedno cez druhé 2. vyjadruje prítomnosť (jestvovanie) niečoho navyše, nad predpokladanú mieru; okrem toho, navyše: Kúpil jej chustu a ponat_to i na sukňu (Hrabkov PRE)
ponad predl s A vyj. miesto al. smerovanie blízko nad niečím: odkud ponad vbočz wrchem prosto na kresův vcžinených (s. l. 1612); ponad tu luku panstwo urbarske drewo a klaty hotuwat dawalo (LIPTOV 1772); (ľudia) až ponad same luky statok pasawaly (L. OSADA 1776); pospychal do hágika ponad skalu ležicyho (PT 1778); wssecke wlnobity ponad me pressly (SJ 1787)