Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

ponúkať -a nedok.

1. (po)dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo ap., núkať: p. pomoc, p. niekoho pálenkou, p. tovar (na predaj)

2. dávať popud na vykonanie niečoho, vyzývať, pobádať, núkať: p. hostí sadnúť si, p. niekoho do reči

nedajte sa p.! zdvorilostná formula pri pohostení; nedá sa p. nezdráha sa (najmä jesť ponúkané jedlo);

dok. ponúknuť -e -u -kol

// ponúkať sa

1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo, núkať sa; vnucovať sa: p-l sa, že nám ukáže cestu

2. (o javoch, veciach) naskytovať sa, byť naporúdzi, núkať sa: p-a sa mu šťastie, príležitosť;

dok. ponúknuť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ponúkať ‑a ‑ajú nedok.; ponúkať sa

ponúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.


ponúkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2


ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo • núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po násvnucovať sanatískať sanatláčať sananucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcutisnúť satlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka

2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť • núkať sanaskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotuexpr. zried. ponukovať sabyť naporúdzi: výhovorka je naporúdzitriafať sa: triafa sa cesta do zahraničia


ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večeroupredkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovarpodávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedláexpr. zried. ponukovaťexpr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovaťdohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu autapropagovaťodporúčaťrobiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom

2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadlivyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierokpodnecovaťpovzbudzovaťposmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do rečiaktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania


propagovať rozchyrovať poznatky o niečom a zároveň odporúčať • rozširovaťšíriť: tlačou propagovať, rozširovať, šíriť zásady zdravej výživyhlásať (verejne dávať na vedomie): hlásať náboženské učenieponúkaťrobiť reklamu (niečomu) (upozorňovať na niečo so želaním, aby sa to prijalo): v televízii propagujú, ponúkajú rozličné pracie prášky; robiť reklamu slovenským výrobkom


vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať savtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníkatisnúť satlačiť sadotierať sananucovať sanatískať sanatláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazneponúkať sanúkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcunadbiehaťnadbehávaťnadbehovaťnadchodiťnadchádzaťnadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plathovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzalaexpr.: pchať sastrkať savdierať savodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnostikraj. nabíjať sa (Vansová)


vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojnánabádaťpobádaťpovzbudzovaťponúkaťpodnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do rečimať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátilexpr. burcovať: burcovať na odporaktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojneexpr.: badúriťbadurkaťduriťpodúrať

2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiťprovokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokujepodnecovaťpovzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ponúkať p. ponúknuť


ponúknuť, -ne, -nu, -kol dok.

1. (komu čo, koho čím i so spoj. že) dať, podať niekomu niečo so želaním, s návrhom al. s výzvou, aby si to vzal, aby to prijal, aby to použil: p. niekomu jedlo, víno, p. niekoho jedlom, vínom; p. niekomu pomoc; p. tovar aby ho niekto kúpil; Ponúkla ho lavicou (Tim.) vyzvala ho, aby si sadol. Hotová som ponúknuť vám svoje služby. (Tim.); ponúkol jej rameno aby sa ho chytila; Ponúkli mu miesto redaktora. (Urb.) Ponúkol knižky, noviny na predaj. (Taj.) Ponúkla mu pani notárka, že ho prijme na stravu. (Fr. Kráľ)

2. (koho, koho do čoho, koho so spoj. aby) povzbudiť, vyzvať niekoho, aby niečo urobil, vykonal: Pohybom ruky ponúkol ho: ráčte! (Tat.) Skôr ma ponúkol do rozprávky nezvestný Milan Kališ. (Bedn.) Zuzka, ponúkni za stôl (Stod.) vyzvi ísť jesť! Ponúkol úctivo Bárdoša, aby vošiel. (Min.);

nedok. ponúkať, -a, -ajú: urobiť niečo bez ponúkania, vziať si bez ponúkania

|| ponúknuť sa (komu za čo, so spoj. že i bezpredm.) z vlastného popudu prejaviť ochotu niečo vykonať, niečo urobiť, niečím sa zamestnávať: p. sa za spoločníka; Pastierik ponúkol sa mu za učňa. (Dobš.) Ponúkol sa, že to urobí;

nedok. ponúkať sa

podnúkať sa, podnukávať sa p. ponúkať sa


podnukovať p. ponúkať


ponúkať i ponukovať nedok. (podnukovať)
1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo ap., núkať: Dookola išľi s tou ťekvicou a ponúkaľi ako s koláčon, ako sa na svadbe voľakedi robievalo (Lišov KRU); Ponúkovala čerešňe (Polomka BRE); Podnukujú mi tú bohašku (Slavošovce ROŽ); Jeden sedlák sem chodzil velice árendu ponúkat (Ružindol TRN); Sveker mi ponúkajú kuz role do úžitku (Trenč. Závada TRČ)
F. čo sa dáš ponúkat jak mladá nevesta?! (Lukáčovce HLO) - o prehnanej skromnosti, hanblivosti; mlinárovu sliepku ňeponúkaj ze zrnom (Bošáca TRČ) - nedávaj obdarúvanému, čo mu je všedné
2. or dávať ponuku, pozývať, volať: A ponukovaľi hu g večeri (Vaňovka NÁM)


ponúkať sa i ponukovať sa nedok. (podnúkať sa, podnukávať sa) prejavovať ochotu niečo urobiť, predať ap., núkať sa: Počul som, že potrebuje robotňíkof, no i som sa mu podnúknul (Vaňovka NÁM); Sama se mi podnúkla (Slavošovce ROŽ); Buli se nám aj tri slúški podnukávač (Kameňany REV); Boľi aj takí, čo sa prišľi ponúkaťi do robote (V. Lom MK); Lacno sa ludié ponúkajú z rolámi (Trenč. Závada TRČ)
F. ponúka_ca do roďini (Rim. Píla RS) - žart. stúpiť niekomu na nohu

ponúknuť dk
1. koho (s) čím, komu čo dať, podať niekomu niečo s návrhom, aby to kúpil, prijal al. použil: z vradu sweho poruczugy, abi ste ssly a ponukly penezmy vrozeneho pana Melichera Borcziczkeho od zahrady, ktera odtrhnuta bila od Bachowskeho dwora (TRENČÍN 1590); gestly by Joannes chťel predati winicu, tehdy Gregora ma nayprweg ponuknuty (BÁTOVCE 1610); ponukla ho, aby sstiry klatty wczel kupil od neg (SKALICA 1687); s predepsanu zemu oraczu gsem Gegich Milosty ponukl (KRUPINA 1692); ten gistj domček ponukly Remenar Andrassowy (BÁTOVCE 1706); wsselyakowe zwery poddani negprw panom swych (!) ponuknut magu (s. l. 1716); powinnost gest hospodara hostuw ponuknuti (GV 1755) pohostiť
2. koho (k) čomu povzbudiť, vyzvať niekoho, aby niečo urobil: Stephanus Marcziban ponukel a nawedel sluzebnika Geho M. Borcziczky Pala, zie tohoze A. beze wsseczkeg pricziny dobil a pokrwawil (ILAVA 1631); na to gich nawgedel a k tomu ponukol Ondregiczkow Ssteffan (s. l. 17. st); ale biskupowe ponuklj zastupu, aby gim radneg propustil Barabasse (Le 1730) navrhli; predložiti to chcy, co by jednohokaždého k užitečné pracowytosti ponuklo (ZS 1795); bohowe tebe k reči teto ponukli (PT 1796); -ať, ponukovať ndk k 1: Yan Prylezky mnya ponukal tym statkem, abych ho ya wzal od neho do swych ruku (s. l. 16. st); stal se zapis o laz, ktery kupyl Mykulass Mokro od Yana Ssmaly a kterym ponukal niekolikrat geho pred hodnowernymy lidmy (TURANY 1621); cyathisso: naléwám, pohár naléwám, s pohárem wjnowjm ponúkám (KS 1763); k 2: czaste nabyzeny toho Mogžysse nas k tomu (pitiu) nuty a ponuka (BÁNOVCE n. B. 1587); mezitim w komore wolaco furtlo, tu Mikulass a Daniel geden druheho ponukal, abj do komori ssel (ILAVA 1640); swedka ponukaly a nawadzaly, aby tje Ukladiska dal pooratj a posjatj (TURIEC 1721); k hrjchu ponukati (UKK 1768); y ponaukal gjch, aby statečne bogowali (HI 18. st); ponukávať frekv k 2: Búch ge pračina dobrych skutkuw lydy, ponewác on pozbudzuge, on ponukáwa wulu nassu na dobré (PP 1734); rozwazugice same narozeni (v dedičnom hriechu), wiceg bi se k zarmutku a plaču nezli k weselosti melo powzbuzovati a ponukawati (MS 1749); ponúkať sa ndk
1. z vlastného popudu sa uchádzať o niečo al. prejavovať vôľu niečo vykonať: sama Jesensky Žofia se prissla ponukati do svetkoweg domu howorice: Dagte my na to hofierstwo penize (BENICE 1756); kdiby nekteri z mistruw wirozumel od lidy, kteri by misl mel pro sebe necžo daty ssity u nektereho mistra, techdi takowi mister nema se žadnemu ponukaty (CA 1764); Dáwid ponukal sa s Goliathem bojowat (PrW 1780)
2. dávať sa k dispozícii: wssetky žiwly ponukagu se sprawedliwosti boskeg (MiK 18. st); wydá okolo sobe radosti, ktere se gjm (kresťanom) ponukagu (SJ 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ponúkať: →speex →vorbis
a svoje služby ponúka et offre ses services
frankov, čo ti ponúkam francs que je te propose
im ponúkam, nie je leur offre n'est point
kultúrnu rozmanitosť a ponúkajú diversité culturelle et offrent
organizuje, predáva alebo ponúka organise, vend ou offre
ponúka, a človek sa propose et l'homme se
sa ponúka, a človek se propose et l'homme
vám ponúkam, zbrane vous offre sont les armes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu