Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

ponížiť -i dok.

1. potupiť, pokoriť, pohaniť: nedať sa p. hrubosťami, urazili ma a p-li

2. urobiť menej významným: bibl. kto sa povyšuje, bude p-ený;

nedok. ponižovať

// ponížiť sa pokoriť sa: viac sa nep-m (pred nikým);

nedok. ponižovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ponížiť ‑i ‑ia dok.; ponížiť sa

ponížiť sa -ži sa -žia sa poníž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.


ponížiť -ži -žia poníž! -žil -žiac -žený -ženie dok.

pokoriť sa uznať niečiu prevahu, niečie prvenstvo • ponížiť sa: vie sa pred rodičmi pokoriť, ponížiťznížiť sa (veľkodušne sa k niekomu, niečomu priblížiť): znížila sa a pri svojom postavení sa venovala opustenýmpodrobiť sapodvoliť sapodriadiť sapoddať sa (uznať svoju závislosť od niekoho, niečoho): napokon sa podrobili, podvolili a rozkaz splnili; všetci sa musia podriadiť novému pánovi, musia sa pokoriť pred novým pánom


pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)


ponížiť p. pokoriť 1


ponížiť sa p. pokoriť sa


uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťoudotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutiepohaniťpotupiťpokoriťponížiťuponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinuzneuctiťzhanobiťzried. zhaniťznevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cíteniekniž. inzultovaťzastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziťdourážaťpourážaťzurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi


zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiťpotupiťspotupiťpohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniťuraziťznevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomnýchpošpiniťpoškvrniťzried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodinynár. zhudiť (Timrava)znesvätiťznectiťexpr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hrobyponížiťpokoriťuponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkýmiznásilniťsprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilneniehovor. expr. zhumpľovaťpejor.: zopsuťpopsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,


zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ponížiť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) ublížiť niekomu na vážnosti, pokoriť, pohaniť, potupiť: Nechcela ju ponížiť a priviesť do rozpakov. (Kuk.) Rodisko moje hockto poníži. (Smrek)

2. (koho, čo) zatlačiť, odsunúť na bezvýznamné miesto, urobiť bezvýznamným: Dary Múzy ponížiť na predmety hnusných trhov. (Jes.); bibl. Kto sa povyšuje, bude ponížený.

3. zried. (čo) uviesť do nižšej polohy, znížiť: p. hlas (Vaj.); Každý vrch a pahrbok bude ponížený. (Hviezd.);

nedok. ponižovať, -uje, -ujú

|| ponížiť sa

1. (pred kým, pred čím i bezpredm.) vykonať niečo nezodpovedajúceho vlastnej dôstojnosti, vážnosti, hrdosti, pokoriť sa: Ponižte sa predo mnou! (Tim.) Ponížil sa až do prachu. (Dobš.) Rumeň jej horí na líci, že sa musela prvá ponížiť. (Kuk.)

2. zried. klesnúť do nižšej polohy, znížiť sa: Hlava Kazimírova klesla, plecia sa ponížili. (Vaj.);

nedok. ponižovať sa

ponížiť sa dok. znížiť svoju dôstojnosť, podriadiť sa, pokoriť sa: Ňedaj sa ňigdi poňížiť! (Hor. Lehota DK); Ja̋ se mu veru nebudem ponižovač! (Kameňany REV); Šo bi si se ťi maľ poňížiť?! (Čierna Lehota ROŽ)


ponížiť strsl, zsl pokoriť, potupiť, pohaniť: Velmi nás ponížili (Bobrovec LM); Barz ma poňíživ pred ňim (Mur. Lehota REV); Po zem ma chcel ponížiť (Revúca); Ten ho vedev ale ponížiť! (Lukáčovce HLO)

ponížiť dk
1. čo znížiť, urobiť niečo nižším al. menším: bude pak časem potreba vyhladavat takove strovne veci a jejich cenu a wáhu do poradku uviest, podvyšit neb ponižit a limitovat (MB 1759); mesýc ponjžil swé rohy pod twé (P. Márie) neyswetegssé nohy (UV 1763); každá hora a wršek bude ponižen (Le 18. st)
2. koho, čo pokoriť, pohaniť, potupiť niekoho, niečo: satis hominen depressit: dosti toho člowěka snjžil, ponjžil, skrotil (WU 1750); ó, panno prekrásna, proč jsi již až do prachu zeme hrozne ponížená? (ASL 1763); refringere gloriam alicujus: ňecy powest dobru a meno ponjžiti (KS 1763); ty, Pane, lid pokornj spassyss a očj pyssnych ponjžjss (BlR 18. st); ponižovať ndk
1. k 1: diminuo: uméňssugem, ponjžugem, wahu znjžugem (KS 1763); (Venušine) úst rti barvú svojú premáhali a ponižovali zrozenú šarláta (ruží) ucťivosť (BR 1785)
2. k 2: elevo: potupugem, ponjžugem; taxo: haňám, wysmjwám, ponjžowati (KS 1763)
3. komu čo podrobovať niekomu niečo: knezowi ponížug dušu twogu (BN 1796); ponížiť sa dk
1. znížiť sa: tangere terram: ponjžiti seba až k zemi (KS 1763) padnúť na zem;
x. pren diekugy tobe, Pane Gezissy, ze gsy pro mne z trunu sweho swateho tak hluboce se ponizity racil, do tohoto placliweho odoly stupity (AgS 1708)
2. pokoriť sa: Pan nass nebeski prigiti račil, abi nam služil a zde na tomto swete se ponižil (TC 1631); kdy se ponjžiss, gratiu obdržjss, spurným slowúm pokog dag (BV 1652); obmakčilo sa srdco twé y ponjžil syse pred oblyčagem božým (KB 1757); nedawno mister twug pred tebu tak se ponižil, že klekna na swe kolena, nohy tebe omiwal (KP 18. st); ponižovať sa ndk
1. k 1: čjm gest wjzssa, tym wjce se ponjžuge (SLK 1641-57); y nakrywowat sa bude wysokóst lidská a ponjžowat sa bude wysóst mužská (KB 1757)
2. k 2: kazdy pred Bohom wzdj se ponjžvge, spvsti se na rvce bozj (LK 1690); instans panu Jeszensky Györgyowy any pričiny k wade a bitzte nezawdal, ale wo wsseczkem gemu se ponižugice odpowedy z ponizenostou dawal (MARTIN 1731); gakožtó tén, ktery kwjlj a zarmúceň gest, tak sem sa ponjžoval (KB 1757); trj králj mohlj reknut, procz se mame ponizuwat tak malemu ditatj (Káz 18. st)
F. kdo se ponižuge, bude powissen (TC 1631) pokorní prídu do neba

aby sa tak ponížil pour s'avilir ainsi
ho tak kruto ponížil l'humilier si cruellement
ju nepôjdem ponížiť v láske l'humilier dans l'amour
sa pred ňou poníži il s'humiliera devant elle

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu