ponížiť -i dok.
1. potupiť, pokoriť, pohaniť: nedať sa p. hrubosťami, urazili ma a p-li
2. urobiť menej významným: bibl. kto sa povyšuje, bude p-ený;
nedok. ponižovať
// ponížiť sa pokoriť sa: viac sa nep-m (pred nikým);
nedok. ponižovať sa
ponížiť sa -ži sa -žia sa poníž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.
ponížiť -ži -žia poníž! -žil -žiac -žený -ženie dok.
pokoriť sa uznať niečiu prevahu, niečie prvenstvo • ponížiť sa: vie sa pred rodičmi pokoriť, ponížiť • znížiť sa (veľkodušne sa k niekomu, niečomu priblížiť): znížila sa a pri svojom postavení sa venovala opusteným • podrobiť sa • podvoliť sa • podriadiť sa • poddať sa (uznať svoju závislosť od niekoho, niečoho): napokon sa podrobili, podvolili a rozkaz splnili; všetci sa musia podriadiť novému pánovi, musia sa pokoriť pred novým pánom
pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil
2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň
porov. aj podrobiť (si)
ponížiť p. pokoriť 1
ponížiť sa p. pokoriť sa
uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťou • dotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutie • pohaniť • potupiť • pokoriť • ponížiť • uponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinu • zneuctiť • zhanobiť • zried. zhaniť • znevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cítenie • kniž. inzultovať • zastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziť • dourážať • pourážať • zurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi
zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiť • potupiť • spotupiť • pohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniť • uraziť • znevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomných • pošpiniť • poškvrniť • zried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodiny • nár. zhudiť (Timrava) • znesvätiť • znectiť • expr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hroby • ponížiť • pokoriť • uponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkými • znásilniť • sprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilnenie • hovor. expr. zhumpľovať • pejor.: zopsuť • popsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,
zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený
2. p. znásilniť
ponížiť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo) ublížiť niekomu na vážnosti, pokoriť, pohaniť, potupiť: Nechcela ju ponížiť a priviesť do rozpakov. (Kuk.) Rodisko moje hockto poníži. (Smrek)
2. (koho, čo) zatlačiť, odsunúť na bezvýznamné miesto, urobiť bezvýznamným: Dary Múzy ponížiť na predmety hnusných trhov. (Jes.); bibl. Kto sa povyšuje, bude ponížený.
3. zried. (čo) uviesť do nižšej polohy, znížiť: p. hlas (Vaj.); Každý vrch a pahrbok bude ponížený. (Hviezd.);
nedok. ponižovať, -uje, -ujú
|| ponížiť sa
1. (pred kým, pred čím i bezpredm.) vykonať niečo nezodpovedajúceho vlastnej dôstojnosti, vážnosti, hrdosti, pokoriť sa: Ponižte sa predo mnou! (Tim.) Ponížil sa až do prachu. (Dobš.) Rumeň jej horí na líci, že sa musela prvá ponížiť. (Kuk.)
2. zried. klesnúť do nižšej polohy, znížiť sa: Hlava Kazimírova klesla, plecia sa ponížili. (Vaj.);
ponížiť sa dok. znížiť svoju dôstojnosť, podriadiť sa, pokoriť sa: Ňedaj sa ňigdi poňížiť! (Hor. Lehota DK); Ja̋ se mu veru nebudem ponižovač! (Kameňany REV); Šo bi si se ťi maľ poňížiť?! (Čierna Lehota ROŽ)
ponížiť strsl, zsl pokoriť, potupiť, pohaniť: Velmi nás ponížili (Bobrovec LM); Barz ma poňíživ pred ňim (Mur. Lehota REV); Po zem ma chcel ponížiť (Revúca); Ten ho vedev ale ponížiť! (Lukáčovce HLO)
ponížiť dk 1. čo znížiť, urobiť niečo nižším al. menším: bude pak časem potreba vyhladavat takove strovne veci a jejich cenu a wáhu do poradku uviest, podvyšit neb ponižit a limitovat (MB 1759); mesýc ponjžil swé rohy pod twé (P. Márie) neyswetegssé nohy (UV 1763); každá hora a wršek bude ponižen (Le 18. st) 2. koho, čo pokoriť, pohaniť, potupiť niekoho, niečo: satis hominen depressit: dosti toho člowěka snjžil, ponjžil, skrotil (WU 1750); ó, panno prekrásna, proč jsi již až do prachu zeme hrozne ponížená? (ASL 1763); refringere gloriam alicujus: ňecy powest dobru a meno ponjžiti (KS 1763); ty, Pane, lid pokornj spassyss a očj pyssnych ponjžjss (BlR 18. st); ponižovať ndk 1. k 1: diminuo: uméňssugem, ponjžugem, wahu znjžugem (KS 1763); (Venušine) úst rti barvú svojú premáhali a ponižovali zrozenú šarláta (ruží) ucťivosť (BR 1785) 2. k 2: elevo: potupugem, ponjžugem; taxo: haňám, wysmjwám, ponjžowati (KS 1763) 3. komu čo podrobovať niekomu niečo: knezowi ponížug dušu twogu (BN 1796); ponížiť sa dk 1. znížiť sa: tangere terram: ponjžiti seba až k zemi (KS 1763) padnúť na zem; x. pren diekugy tobe, Pane Gezissy, ze gsy pro mne z trunu sweho swateho tak hluboce se ponizity racil, do tohoto placliweho odoly stupity (AgS 1708) 2. pokoriť sa: Pan nass nebeski prigiti račil, abi nam služil a zde na tomto swete se ponižil (TC 1631); kdy se ponjžiss, gratiu obdržjss, spurným slowúm pokog dag (BV 1652); obmakčilo sa srdco twé y ponjžil syse pred oblyčagem božým (KB 1757); nedawno mister twug pred tebu tak se ponižil, že klekna na swe kolena, nohy tebe omiwal (KP 18. st); ponižovať sa ndk 1. k 1: čjm gest wjzssa, tym wjce se ponjžuge (SLK 1641-57); y nakrywowat sa bude wysokóst lidská a ponjžowat sa bude wysóst mužská (KB 1757) 2. k 2: kazdy pred Bohom wzdj se ponjžvge, spvsti se na rvce bozj (LK 1690); instans panu Jeszensky Györgyowy any pričiny k wade a bitzte nezawdal, ale wo wsseczkem gemu se ponižugice odpowedy z ponizenostou dawal (MARTIN 1731); gakožtó tén, ktery kwjlj a zarmúceň gest, tak sem sa ponjžoval (KB 1757); trj králj mohlj reknut, procz se mame ponizuwat tak malemu ditatj (Káz 18. st) F. kdo se ponižuge, bude powissen (TC 1631) pokorní prídu do neba