ponížený príd. zveličene pokorný, prepiato úctivý: p-á prosba, skladať p-ú poklonu; p. služobník zastar. al. iron. pozdrav;
ponížene prísl.;
poníženosť -i ž.
1. k ponížený: lokajská p.
2. hlboká pokora: byť stelesnením p-i
poníženosť -ti ž.
pokora 1. duševný stav vyplývajúci z uznania vlastných nedostatkov, prejav nadmernej zdvorilosti z pocitu vlastnej nedokonalosti • poníženosť (hlboká pokora): pozdraviť niekoho s pokorou, s poníženosťou; otrocká pokora, poníženosť pred nadriadenými
2. p. smútok
poníženosť p. pokora 1
ponížený príd. prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť, pokoru: p-á prosba; S poníženou úctivosťou sa ho opýtal. (Jes.); otrocká, ponížená povaha (Fr. Kráľ); zastar. sluha, služobník ponížený pozdrav spoločensky vyššie postavenej osobe (v triednej spoločnosti): Pri pozdravení povedal: „Váš najponíženejší služobník!“ (Jes.);
ponížene (star. i ponižene) prísl.: p. sa správať; zastar. p. ďakujem, p. prosím, ďakujem p., prosím p. zdvorilostná formula pri poďakovaní, prosbe (v triednej spoločnosti): Prosím ponížene, ako pána veľkomožného, ozval sa richtár. (Záb.);
poníženosť, -ti ž.
1. vlastnosť, stav poníženého;
2. prílišná úctivosť, podriadenosť, pokora: V náhlom hnutí poníženosti spustila sa na kolená. (Kuk.)
poníženosť ž. 1. trn zastar. hodnosť, titul, oslovenie: Nevím, jakú poniženozd mu (notárovi) manka dali (Ružindol TRN) 2. gem nepríjemná udalosť: Takáto poníženošč sä nám pridala (Sirk REV)