poníženie -ia s. potupenie, pohana: horkosť p-ia, znášať (všetky) p-ia
poníženie -nia s.
poníženie p. urážka
urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnosti • hana: váľať na niekoho hanu • pohana: zbaviť sa pohany • poškvrna: zmyť poškvrnu • potupa: vystaviť niekoho potupe • poníženie: znášať poníženie • zastar. uníženie (Vajanský) • zastar. útržka (Vansová)
poníženie, -ia str. pokorenie, pohanenie, potupa: more ľudskej biedy, poníženia a krívd (Jil.); Miloval si všetko, čo ho dvíhalo z poníženia. (Heč.) Plakala od poníženia. (Krno)
poníženie s. lipt, or, spiš pokorenie, pohanenie, potupa: To je velkuo poníženia (Bobrovec LM); Toľko poňížeňá zme si užiľi (Hor. Lehota DK); Veľo poňižeňoh už zažil (Chrasť n. Horn. SNV)
poníženie [-ie, -í] s 1. zníženie, zmenšenie: (dlžníci Peter a Žofia sa písomne zaväzujú) konecznie po datum listu tohoto na swati Martin wierzitelom nassym nadepsanym beze wsseho poniczeny vplnie a doczela zaplatitj (Č. KAMEŇ 1506 SČL); diminutio: umeňsseni, úmeňssowáni, útrhani, ponjženi (KS 1763) 2. pohanenie, pokorenie: wznesl gest na nas ponizenie Jan Ssturcz (TEŠÍN 1569 KL) ponížil nás; Krystus gest oprawdiwy člowek, nam we wssem mimo hrjchu rowny, gednak pro poniženj, že sameho sebe zmaril (SP 1696); nebo sy se wzhlédel (Bože) na mé ponjženj, wyswobodil sy s potreb dussu mú (KB 1757); x. pren (život prináša) gednému wywýssenj, druhému ponjženj (NK 1721) klesnutie do nižšieho spoločenského stavu 3. poníženosť, pokora: pristupugeme s poniženim pred nasse Wisoce urozene Milosty (PREŠOV 1688); demissio: mjekost, pokora, ponjženost, ponjzenj, njzké o sobě smysslenj, ponjženj mysly neb ducha (WU 1750)