Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ponížený príd. zveličene pokorný, prepiato úctivý: p-á prosba, skladať p-ú poklonu; p. služobník zastar. al. iron. pozdrav;

ponížene prísl.;

poníženosť -i ž.

1. k ponížený: lokajská p.

2. hlboká pokora: byť stelesnením p-i

ponížene 2. st. -nejšie prísl.

ponížený príd. prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť, pokoru: p-á prosba; S poníženou úctivosťou sa ho opýtal. (Jes.); otrocká, ponížená povaha (Fr. Kráľ); zastar. sluha, služobník ponížený pozdrav spoločensky vyššie postavenej osobe (v triednej spoločnosti): Pri pozdravení povedal: „Váš najponíženejší služobník!“ (Jes.);

ponížene (star. i ponižene) prísl.: p. sa správať; zastar. p. ďakujem, p. prosím, ďakujem p., prosím p. zdvorilostná formula pri poďakovaní, prosbe (v triednej spoločnosti): Prosím ponížene, ako pána veľkomožného, ozval sa richtár. (Záb.);

poníženosť, -ti ž.

1. vlastnosť, stav poníženého;

2. prílišná úctivosť, podriadenosť, pokora: V náhlom hnutí poníženosti spustila sa na kolená. (Kuk.)

ponížene prísl. csl s pokorou, úctivo: Prosím pekňe poňížeňe, pám rechtor, ako niž ňeviem, nak sa mi tag ňiž ňestaňe (Čelovce MK); Ponížene dekujem (Nandraž REV); Pani velkomožná, ponížene prosím ích, čujte, čo ím povím (Ružindol TRN); Ňescem, ňebudzem, poňižeňe dzekujem! (V. Šariš PRE)