ponížený príd. zveličene pokorný, prepiato úctivý: p-á prosba, skladať p-ú poklonu; p. služobník zastar. al. iron. pozdrav;
ponížene prísl.;
poníženosť -i ž.
1. k ponížený: lokajská p.
2. hlboká pokora: byť stelesnením p-i
ponížený -ná -né 2. st. -nejší príd.
pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tvári • odovzdaný • oddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasom • ponížený • expr.: poddanský • otrocký • kniž. al. expr. rabský • kniž. devótny • zried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónom • skrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenie • expr. prepokorný • expr.: psí • psovský: psí, psovský pohľad
ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokorný • skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi • zastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka) • expr.: poddanský • otrocký • rabský • pejor.: sluhovský • lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie • kniž. devótny • pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie • úctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník • prosebný • zried. poddaný
servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správanie • pejor.: pätolizačský • pochlebovačný • pochlebovačský • poklonkujúci • kniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiam • úlisný • klzký • zaliečavý • líškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklony • ponížený • otrocký: ponížená, otrocká poslušnosť • sluhovský • lokajský: sluhovské poklonkovanie
úctivý ktorý si ctí ľudí, ktorý prejavuje úctu podľa pravidiel spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: úctivý, zdvorilý mladík; úctivý, zdvorilý pozdrav • uhladený: uhladené správanie • ponížený (prepiato zdvorilý): skladať poníženú poklonu, ponížený služobník (zastar. al. iron. pozdrav) • zastar. úctyplný: úctyplná zdvorilosť (Šoltésová)
p. aj slušný
ponížený príd. prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť, pokoru: p-á prosba; S poníženou úctivosťou sa ho opýtal. (Jes.); otrocká, ponížená povaha (Fr. Kráľ); zastar. sluha, služobník ponížený pozdrav spoločensky vyššie postavenej osobe (v triednej spoločnosti): Pri pozdravení povedal: „Váš najponíženejší služobník!“ (Jes.);
ponížene (star. i ponižene) prísl.: p. sa správať; zastar. p. ďakujem, p. prosím, ďakujem p., prosím p. zdvorilostná formula pri poďakovaní, prosbe (v triednej spoločnosti): Prosím ponížene, ako pána veľkomožného, ozval sa richtár. (Záb.);
poníženosť, -ti ž.
1. vlastnosť, stav poníženého;
2. prílišná úctivosť, podriadenosť, pokora: V náhlom hnutí poníženosti spustila sa na kolená. (Kuk.)
ponížený príd 1. znížený, malý: depressus: ponjženy, snižený, dolu tisstěný (WU 1750); infimatus: potlačeny, ponjženy; humiliatus: ponjženy, potlačeny, az k zemi ponjženy (KS 1763) 2. pokorený, pohanený, potupený: zdraw buď, Kryste poňýžený, w lewé ruce proboďený (CC 1655); protož y yá (Boh) položil sem wás za potupenych a za ponjženych u wsseckého lidu (KB 1756); nesslechetné skutki twe ne neduwerliwého, ale ponjženého nech teba čiňá (BlR 18. st); (Kristus) staw poniženj tu zanechal a dustogny a slawnj na seba prigal (CS 18. st) 3. (o osobe) prejavujúci úctivosť, podriadenosť, pokoru voči niekomu (obyč. spoločensky vyššie postavenému); (o veci, jave) úctivý, zdvorilý: na koho mam wzhliednuty, gedine na chudeho a poniženeho duchem (BAg 1585); (Mackovi Hrnčiarovi) pocztliwe mesto na geho ponizenu prosbu czudit powolilo (JELŠAVA 1596); Wasseg Welikomoznosti ponyženy služebnyk Mateg Stanyk (BYTČA 1604); pozdraweny a sluzbu swu ponyzenu Wasseg Welikomoznosty offerugeme (SEBESLAVCE 1614); s tuto mogu ponizenu suppllicatij utikam sa w meg welikeg kriwde k Wassim Wisoce W. a U. Milostiam (LACLAVÁ 1706); s poniženu pokoru padam k noham panu groffowy (s. l. 1764) L. p. rod spoločensky nižšie postavený: sordido loco natus: z zlého, podlého, ponjženého rodu (KS 1763); panna z rodu ponizeneho do manželstwa stúpila (PeP 1770) 4. hodný opovrhnutia, nehodný, zlý: žadne neny tak ponižene powolany, aby k swemu zachowany nepotrebowalo pilnosty a pomoczy (CA 1579); gest ponizenjm člowekem, ssarhau (ŽILINA 1620); remienky obuwj rozwazowatj, to naležj na ponizenych a opowrženych lidj (CS 18. st); -e prísl k 3: a w tom ponižene prosime, že pro nas, pro chude lidi račite to učinit (BOJNÁ 1564 LP); prytom W. Milostem ponyžene tagity nemuožeme, že sme vkazatele lystu tohoto (tureckého splnomocnenca) prygali (B. ŠTIAVNICA 1583); za kteru milost se ponižene odslužiti chceme (VYHNE 1686); abys pokutu za hrjchý twe uloženu poniženě a ochotně prigal (SK 1697); že se opovažujeme Vašu Vysoce Urozenu Milost unuvat, ponižene odpytujeme (K. PODHRADIE 1766 LP); Egragius ponižene incorporowal, aby do cechi nasseg kragcirskej wzaty bil (CA 1770); ona jak móhla najpoňížeňejšéj odpoveďela (BR 1785); -osť ž 1. zníženie: demissio: spusstěnost, ponjženost (AP 1769) 2. poníženie, opovrhnutie, pohanenie: (obávam sa), sse by se mi nigakowa ponissenost stala za Wasseg Panskeg Milosti rychtarstwa (S. ŠTUBŇA 1569 KL); (verím), ze mne ony tey ponyzenosty delaty nebudu (HANDLOVÁ 1573); (pisateľ pýta) aby sme mu my widaly swedomie anebo sprawodliwost pod prisahou, ponewacz sa mu stala niakowa nesnadka anebo ponizenost od nekterich ludy (ČAJKOV 1654 E); odkud z weliku mu potupu a poniženostj se nawratil (Z. DEDINA 1679); czo rosprawgala takoweho, czo bi k ponizenosti bilo (SKALICA 1724); zdaliss ani rečmy instansowy poniženost nerobil (MARTIN 1731); jacere in sordibus: w neuctiwosti, w ponjženosti byti (KS 1763); ženy z hlawj turne, čepce a chochle dolu pozhazowaly, do poniženosti sa odaly (MiK 18. st) 3. pokora, úcta: zadam spolu swu oddanicu s poniženosty a s pokoru Wassu Welkomocznost, wesely swadebne zebi raczila swu pritomnosty ozdobity Wassa Welkomoznost (MALŽENICE 1622); instans panu Jeszensky Györgyowy zadneg pohrussky nestrogil, ale we wsseczkem gemu se ponižugice odpowedy z poniženostou dawal (MARTIN 1731); (v kostole) s pokoru a ponizenostiu nech geden kazdy w prsa se bige (DUBNICA n. V. 1770)