myslieť, -í, -ia, rozk. mysli nedok.
1. (bezpredm. i čo) poznávať objektívnu skutočnosť, uvedomovať si ju a robiť z nej závery v pojmoch, v súdoch, myšlienkach; uvažovať, premýšľať, hútať: m. logický, samostatne; m. v obrazoch; človek je mysliaci tvor; m. nahlas nevdojak vyslovovať svoje myšlienky; m. si v duchu, v sebe ponechávať si myšlienky pre seba, nevyslovovať ich; hovoriť i myslieť po slovensky
● hovor.: kto by (si) to bol myslel! je to neočakávané, prekvapujúce; to si myslím! pravdaže, zaiste; čo myslíš? ako si to predstavuješ?; ani myslieť! vyjadrenie záporu, nie; ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol (Škult.) iste ho neviedol;
2. (na koho, na čo) mať niekoho, niečo na pamäti, na zreteli, pamätať; mať v evidencii: Myslí na všetko inšie, len nie na robotu. (Heč.) Mať myslí na syna. (Bunč.); mysli na zajtrajšok pamätaj na budúcnosť; na to som nemyslel; na to si nemyslel, však? zabudol si; m. na smrť; myslí na všetko je opatrný, predvídavý; myslí len na seba je sebecký;
3. (na čo, čo ako, čo s kým, s čím ako, zried. i s neurč.) mať v úmysle, zamýšľať niečo, chcieť: m. na pomstu, na odplatu; nemyslel na obranu; dobre to s tebou myslím; m. to s niekým vážne, úprimne; myslí to smrteľne vážne; to bolo dobre myslené; myslí ťa zastreliť (Sládk.); Búda nebola pôvodne myslená ako ľudský príbytok. (Laz.)
4. myslieť (si) (o kom, o čom i bezpredm.) mať mienku, názor, mieniť, zmýšľať: Myslím: život je krásny. (Smrek) Povedzže ty mne, čo si ty o mne myslíš. (Taj.) Nemyslím, že by preminul pohanenie dcérino. (Hviezd.) Ako je dobre, že možno o Čiernom myslieť po dobrom. (Tim.); Čo (si) myslíš (o tom, o tejto veci)?
● povie, čo (si) myslí je úprimný. priamy; veľa si myslí o sebe je namyslený; m. si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku; každý (si) myslí svoje každý má iný názor; Kto je v peci, myslí, že sú všetci (prísl.) podľa seba súdime iných; ako myslíš výraz súhlasu, dobre, keď chceš;
5. mať dojem, predstavu, domnievať sa, nazdávať sa: Myslím, že vášho podpisu ani netreba. (Vaj.); myslím, že máš pravdu; myslím, že včera; nemyslím (asi) nie (v odpovedi); viac, skôr, ako by som myslel;
6. ako vložka, vsuvka vo výpovedi má význam modálnej častice; možno, hádam, asi: Náš parník — myslím „Budapešť“ — zatrúbil. (Kuk.)
7. zried. (koho čím, akého) pokladať, mať za niečo, predstavovať si niekoho v nejakej podobe: Kňažnou bys` ju myslel. (Tim.) Vidíš, takú som si ťa vždy myslel vo vojne — takú driečnu švagrinú! (Kuk.)
8. (koho, čo) mať na mysli, rozumieť: Koho by myslel do obilnej spoločnosti. (Jes.) Koho to myslíš? (Hviezd.) Koho tým myslíš? — Čo tým myslíš? — Nič zlého tým nemyslím;
opak. myslievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2, 4 pomyslieť (si)
|| myslí sa, myslelo sa neos. zdá sa, zdalo sa, verí sa, verilo sa, že ...: Myslelo by sa, že si počali oddychovať. (Taj.)
pomyslieť (si), -í, -ia, rozk. -sli (si) dok.
1. (bezpredm. i čo i so spoj. že) urobiť si o niečom, o niekom záver vo forme súdu, myšlienky, mať myšlienku; uvedomiť si niečo: Nebol by som pomyslel, že mi brat aj po smrti bude prekážať. (Stod.) Pomysli si, že opatrnosti nikdy nezbýva. (Kuk.) Zmizol mi, ako som to stačil pomyslieť. (Tat.)
● hovor. Kto by (si) to (len) bol pomyslel! je to neočakávané, prakvapujúce; ani by človek nepomyslel, to by ani čert (parom) nepomyslel je to divné, neuveriteľné: strach p., strašné p., hriech p. výrazy záporu, odporu, nesúhlasu;
2. (čo, čo o kom, o čom) urobiť si mienku, názor: neviem, čo si mám o tom pomyslieť; Čo by si o nás pomysleli, keby sme chovali chrty. (Fr. Kráľ); o ňom dobre nepomyslia (Taj.); čo by si ľudia (o mne, o nás) pomysleli, čo by si svet pomyslel, čo si len ľudia pomyslia vyjadrenie obavy pred nepriaznivým posúdením;
3. (na koho, na čo) pripomenúť si niekoho, niečo, spomenúť si: Akiste pomyslela na dobu svojho detstva. (Ondr.) Róza naň viac ani nepomyslí. (Taj.) V lete sme si na otca skoro ani nepomysleli. (Janč.)
● hovor. (na to) ani pomyslieť! vyjadrenie záporu;
4. pomyslieť si (čo) predstaviť si: Možno si bez zemana pomyslieť i len stoličný úrad? (Stod.); len si pomyslite, pomyslite si! vsuvka blížiaca sa významom citoslovcu hľa;
5. pomyslieť zried. rozmysleť si, uvážiť: Až keď bude dielo vytlačené, pomyslím, čo s ním počať. (Záb.) Raz, keď videl adresu dobrého známeho priateľa — nepomyslel, ale sadol a napísal priateľovi kartičku. (Taj.)