Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

pomyslieť, pomyslieť si -í -ia dok.

1. prísť v mysli na niečo, mať myšlienku, uvedomovať si: p-l si, že sa to mohlo zle skončiť; ani nep-l na také dačo i fraz. nepokladal za možné

2. utvoriť si názor: nezáleží na tom, čo si kto o mne p-í, p-l si svoje

3. spomenúť si, pripomenúť si: ťažko mi je, keď si p-m na tie časy, celé roky na otca nep-l

4. iba pomyslieť si predstaviť si: p-li si, tu budeme bývať; iba v 2. os. rozk. pomysli(te) si, len si pomysli(te)! má hodnotiacu a zdôrazňovaciu plat.

● kto by (si) to bol p-l! je to prekvapujúce, neuveriteľné; (na to) ani p.! je to nemožné, vylúčené; expr. strach, hriech p.! vyj. silný zápor, nesúhlas, odpor

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

pomyslieť, pomyslieť si ‑í ‑ia ‑el dok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

pomyslieť -lí -lia -li! -lel -liac -lený -lenie dok.

pomyslieť si -lí si -lia si -li si! -lel si -liac si -lený -lenie si dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdeby • kdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby! • expr.: ale ba • ale čo • ale čoby • ale kde • ale kdeže • ale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboli • expr.: ešte čo • ešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo! • hovor. čoby • hovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by! • hovor. expr.: horký • horky • horkýže • horkýžetam • zried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť! • veru nie • vôbec nie • ani myslieť • ani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

pomyslieť si 1. zistiť niečo prostredníctvom rozumu, vedomia • nazdať sa: pomyslela si, nazdala sa, že je všetko v poriadku; ešte si pomyslí, ešte sa nazdá, že klamem • usúdiť (urobiť si úsudok): usúdil, že im to stačí • uvedomiť si: nikdy si neuvedomil, aký význam to má preňho • prísť na niečo: zrazu som prišiel na to, že všetko je vymyslené

2. p. spomenúť si 3. p. predstaviť si 2

predstaviť si 1. urobiť si v mysli o niekom al. o niečom predstavu • vybaviť si: predstaví si, vybaví si rodinnú scénu ako vo filme; predstavil si, vybavil si rodný kraj • kniž. evokovať: evokovanie prežitých chvíľ

2. obyč. v 2. os. sa používa vo význame častice na vyjadrenie prekvapenia, senzačnosti a pod. • pomyslieť si • zastaráv. povážiť: Predstav si, pomysli si, ako sa mohla taká vec stať!; povážte, moja starká má už deväťdesiat rokov • uvedomiť si: Len si predstav, uvedom, aká to bude strata!

rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť sa • spomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľa • pripomenúť si • pripamätať si • pripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstva • upamätať sa • upamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videl • vybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvár • pomyslieť (si) • zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvo • zastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej brata • zried. rozchopiť sa • nár. rozpomnúť sa

spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť si • spomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnel • rozpamätať sa • rozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma! • pripomenúť (si) • pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinu • vybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvár • pomyslieť si • zmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslí • prísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chyba • zastar. pomnúť (Botto, Vansová) • pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhody • porozpomínať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

myslieť, -í, -ia, rozk. mysli nedok.

1. (bezpredm. i čo) poznávať objektívnu skutočnosť, uvedomovať si ju a robiť z nej závery v pojmoch, v súdoch, myšlienkach; uvažovať, premýšľať, hútať: m. logický, samostatne; m. v obrazoch; človek je mysliaci tvor; m. nahlas nevdojak vyslovovať svoje myšlienky; m. si v duchu, v sebe ponechávať si myšlienky pre seba, nevyslovovať ich; hovoriť i myslieť po slovensky

● hovor.: kto by (si) to bol myslel! je to neočakávané, prekvapujúce; to si myslím! pravdaže, zaiste; čo myslíš? ako si to predstavuješ?; ani myslieť! vyjadrenie záporu, nie; ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol (Škult.) iste ho neviedol;

2. (na koho, na čo) mať niekoho, niečo na pamäti, na zreteli, pamätať; mať v evidencii: Myslí na všetko inšie, len nie na robotu. (Heč.) Mať myslí na syna. (Bunč.); mysli na zajtrajšok pamätaj na budúcnosť; na to som nemyslel; na to si nemyslel, však? zabudol si; m. na smrť; myslí na všetko je opatrný, predvídavý; myslí len na seba je sebecký;

3. (na čo, čo ako, čo s kým, s čím ako, zried. i s neurč.) mať v úmysle, zamýšľať niečo, chcieť: m. na pomstu, na odplatu; nemyslel na obranu; dobre to s tebou myslím; m. to s niekým vážne, úprimne; myslí to smrteľne vážne; to bolo dobre myslené; myslí ťa zastreliť (Sládk.); Búda nebola pôvodne myslená ako ľudský príbytok. (Laz.)

4. myslieť (si) (o kom, o čom i bezpredm.) mať mienku, názor, mieniť, zmýšľať: Myslím: život je krásny. (Smrek) Povedzže ty mne, čo si ty o mne myslíš. (Taj.) Nemyslím, že by preminul pohanenie dcérino. (Hviezd.) Ako je dobre, že možno o Čiernom myslieť po dobrom. (Tim.); Čo (si) myslíš (o tom, o tejto veci)?

● povie, čo (si) myslí je úprimný. priamy; veľa si myslí o sebe je namyslený; m. si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku; každý (si) myslí svoje každý má iný názor; Kto je v peci, myslí, že sú všetci (prísl.) podľa seba súdime iných; ako myslíš výraz súhlasu, dobre, keď chceš;

5. mať dojem, predstavu, domnievať sa, nazdávať sa: Myslím, že vášho podpisu ani netreba. (Vaj.); myslím, že máš pravdu; myslím, že včera; nemyslím (asi) nie (v odpovedi); viac, skôr, ako by som myslel;

6. ako vložka, vsuvka vo výpovedi má význam modálnej častice; možno, hádam, asi: Náš parník — myslím „Budapešť“ — zatrúbil. (Kuk.)

7. zried. (koho čím, akého) pokladať, mať za niečo, predstavovať si niekoho v nejakej podobe: Kňažnou bys` ju myslel. (Tim.) Vidíš, takú som si ťa vždy myslel vo vojne — takú driečnu švagrinú! (Kuk.)

8. (koho, čo) mať na mysli, rozumieť: Koho by myslel do obilnej spoločnosti. (Jes.) Koho to myslíš? (Hviezd.) Koho tým myslíš? — Čo tým myslíš? — Nič zlého tým nemyslím;

opak. myslievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 4 pomyslieť (si)

|| myslí sa, myslelo sa neos. zdá sa, zdalo sa, verí sa, verilo sa, že ...: Myslelo by sa, že si počali oddychovať. (Taj.)

pomyslieť (si), -í, -ia, rozk. -sli (si) dok.

1. (bezpredm. i čo i so spoj. že) urobiť si o niečom, o niekom záver vo forme súdu, myšlienky, mať myšlienku; uvedomiť si niečo: Nebol by som pomyslel, že mi brat aj po smrti bude prekážať. (Stod.) Pomysli si, že opatrnosti nikdy nezbýva. (Kuk.) Zmizol mi, ako som to stačil pomyslieť. (Tat.)

● hovor. Kto by (si) to (len) bol pomyslel! je to neočakávané, prakvapujúce; ani by človek nepomyslel, to by ani čert (parom) nepomyslel je to divné, neuveriteľné: strach p., strašné p., hriech p. výrazy záporu, odporu, nesúhlasu;

2. (čo, čo o kom, o čom) urobiť si mienku, názor: neviem, čo si mám o tom pomyslieť; Čo by si o nás pomysleli, keby sme chovali chrty. (Fr. Kráľ); o ňom dobre nepomyslia (Taj.); čo by si ľudia (o mne, o nás) pomysleli, čo by si svet pomyslel, čo si len ľudia pomyslia vyjadrenie obavy pred nepriaznivým posúdením;

3. (na koho, na čo) pripomenúť si niekoho, niečo, spomenúť si: Akiste pomyslela na dobu svojho detstva. (Ondr.) Róza naň viac ani nepomyslí. (Taj.) V lete sme si na otca skoro ani nepomysleli. (Janč.)

● hovor. (na to) ani pomyslieť! vyjadrenie záporu;

4. pomyslieť si (čo) predstaviť si: Možno si bez zemana pomyslieť i len stoličný úrad? (Stod.); len si pomyslite, pomyslite si! vsuvka blížiaca sa významom citoslovcu hľa;

5. pomyslieť zried. rozmysleť si, uvážiť: Až keď bude dielo vytlačené, pomyslím, čo s ním počať. (Záb.) Raz, keď videl adresu dobrého známeho priateľa — nepomyslel, ale sadol a napísal priateľovi kartičku. (Taj.)

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

pomyslieť (si) dok.
1. strsl, zsl prísť v mysli na niečo, mať myšlienku, uvedomiť si: I že si pomisľeľi pri tom: „Paňe Bože, čuo to robí?`` (Habovka TRS); No toto mi treba, tak som si pomisľela (Chlebnice DK); Aj son si pomisleu̯, iďen ďalej! (Kľak NB); Nech si pomislí, že ňemá otca aňi maťeri (Svätoplukovo NIT)
2. utvoriť si názor: I tak som si pomisleu̯ koňečním koncom: „ale ja misím vínsť touto trňinou`` (Žaškov DK); Čo bi sce si o nás pomisľeľi, hadám ľen ňiž dobré (Rajec ŽIL)
3. pripomenúť si niekoho, niečo, spomenúť si: Ke_si to človeg aňi ňepomisľí, ako to bolo (Prievidza)
4. predstaviť si: Len si pomisli! (Bobrovec LM); Do bi si to bóv nanho pomislev! (Lukáčovce HLO); Veru bi si aňi ňeboľi pomisleli (Velčice TRČ); Čil už aňi pomisleď na to, že bi son za jeden mesádz mohla dať pecto korún za prasa! (Lapáš NIT)
5. byť vďačný, odvďačiť sa: Každí ču̯oveg vám dobre pomislí za to, keď mu pomuožeťe (Zázrivá DK)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

pomyslieť (si) [-lieť, -leť, -liť] dk
1. (na) čo urobiť si záver o niečom, o niekom vo forme myšlienky, uvedomiť si niečo: protoš skrze tey pryczyny (smrť otca) nemuozem pomisliety, aby tak vesela svatba mohla byty, yako sem bol vmyenyl (TREBOSTOVO 1583 E); wtom sem sam u sebe pomislel: Asnad Samuele oblocžkom zabily (KRUPINA 1643); zarmutku ulewenj gest, gestly pomisly, že se wšecky wecj wšeckjm pritreffugj (KoB 1666); sam w sobě hned sem sy pomyslel, že ona (slúžka) priczina bude stratie takowjch peniez (SKALICA 1676); to pomyslime, k gakowemu umeňy priwedli aposstolowe swet tento (PP 1734); mass sebe pomislet, že kdo te omocil, ten nech ag obsussj (CA 1780); Bože, kdiž pomislim na to, což sem posud učinil, tisne srdce hrichů blato (SS 18. st)
2. na koho, na čo, o čom, o kom pripomenúť si, spomenúť si na niečo, niekoho: na chleb nepomislým, vwadlo srdce me (starobou) (CC 1655); ga som nykdy uz o tom (svojom oslobodení zo zajatia) any nevedela pomyslet (ASL 1684); gsu gedni (kresťania), čo ani pres den o Pánu Bohu nepomisla, len když zloreča a naproti nemu sa ruhagu (MS 1758); to kdy si pomyslím (ako lapili Jánošíka), srdce ve mne vadne (ASL 1781); mnohe rečy, na ktere sme any nepomislely, nam priczitane boli (WS 18. st); sami hawgara na swogich hornjch kamaratou nepomisleli (BOCA 18. st)
3. čo predstaviť si: nebo kdy pomyslim toliko v mých šedinach, že jako se pred pohana predstavím, strachem vadnem a blednem (B. BYSTRICA 1675 RaT); oný mezjtim, pomisly sobe, gako se radugj, poskakugj, wismywagj tomu, ktereho sklamaly (SK 1697); ostatnych hwezd, ozdoby nebes, učynky kdo by weďel gen aspon pomyslet, ne aby spočtowat mohel (PP 1734); pomisli sobe, čloweče krestansky, že gestli by nekdo bil w tesskem wezeni, prissel by geho dobry pritel potagemne a ten by mu chcel puta zložit, zdaliss by on odkladal? (MK 18. st)
4. čo, na čo rozmyslieť si, porozmýšľať, uvážiť: urozena pani, wam wedieti dawame, zeby syn wass pan Barthoz syn byl, nez gest wieznien u thureczkeho czysare, protoz pomyslete, kterak byste geho wyprawiti mohli (SENICA 1526); mi tez, pokud nam bude možne, musyme na to pomislytj, kterak bychom nedopustjly gruntow plundrowatj (STREČNO 1585); mnohj newy pomislitj, že wlka po strstj každy poznati myslj (BV 1652); včilek si pomysli, máš-li za mňa jíti (PV 1721); ale dobre pomislite a rozwážte, že swětské bohactwj w pjchu priwázagu a nenasyťa (WP 1768); čloweče, tu pomisli, čo gest twe žiwobiti (Pie 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

pomyslieť:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

blaznie,“ pomyslel si doktor ≈ est aliéné, pensa le docteur
človek blaznie,“ pomyslel si ≈ homme est aliéné, pensa
doprava a pomyslel si ≈ à droite et pensa
je všetko jednoduché, ‘ pomyslel si ≈ tout est simple, pensa
pomyslel na jeho chránenca ≈ pensé à son protégé
šialený, ‘ pomyslel si študent ≈ fou, pensa l'étudiant

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Jordan veselo a pomyslel ≈ Jordan vesele a pomyslel
Juran dnes nezaženie, pomyslí ≈ dnes Juran nerozežene, pomyslí
La Rochelle, pomyslel som ≈ La Rochelle, pomyslel jsem
nezaženie, pomyslí si Roman ≈ nerozežene, pomyslí si Roman
oči a pomyslel som ≈ oči a pomyslel jsem
pomyslí si Carmen a ≈ pomyslí si Carmen a
pomyslí si Roman a ≈ pomyslí si Roman a
slovanská citovosť, pomyslel som ≈ slovanská citovost, pomyslel jsem
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

ale pomyslel som si ≈ but I thought of
a pomyslela si, že ≈ and thought that in
a pomyslela si, že ≈ and thought that the
a pomyslel som si ≈ and I thought of
Keď som si pomyslel ≈ When I thought of
pomyslela si Poppy, alebo ≈ thought Poppy, or she
pomyslel si, Culum Struan ≈ he thought, Culum Struan
pomyslel som si, Stanislavského ≈ I thought, the Stanislavski
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu