pomstivý príd. (pomsľiví, ponstliví, spomsciví) strsl, zsl túžiaci po pomste, rád sa odplácajúci pomstou: To bou̯ veľmo pomsľiví človek (Pečenice LVI); Boli ludié dobrosrdeční, haštieriví, závistlivci, ponstliví a boli aj darebáci (Dol. Súča TRČ); Daj mu pokoj, ňezačínaj si s ňím, lebo to je hrube pomstliví človek (Lapáš NIT); Ale nejsem takí spomsciví, abich ťi živod brau̯ (Jablonové MAL)
ponstlivý p. pomstivý