pomstiteľ -a mn. -ia m. vykonávateľ pomsty: plniť úlohu p-a;
pomstiteľka -y -liek ž.
pomstiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
pomstiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto sa pomstí za niečo, kto vykonáva pomstu: Zdal sa jej ako anjel-pomstiteľ. (Kuk.);
pomstiteľka, -y, -liek ž.
pomstiteľ, pomstviteľ, zried pomstník, pomstvovník m kto sa mstí za niečo, vykonáva pomstu: tsom ja tvoj Pán Buch, motzni Buch, pomsztzitzel, chtori opatrim ottzóvszké vini u szinoch (MCa 1750); (Bože, ty) zlich, pisnich nyeprátzelyóv zahanybis i potres pomsztvóvnyikóv (DŽ 1752); wyslobodj sa newinny z ruki pomstjtela (KB 1757); Bůh ge sprawedliwý odplatitel dobrých wěci a pomstwýtel zlých (UV 1763); pomstnik ani pri swem skonani nezapomina na kriwdi sobe učinene (SJ 1797); -kyňa ž vykonávateľka pomsty: ultrix: pomstjtelkyna (KS 1763); ultrix: pomstitelkině (AP 1769)