pomstiť -sť/-i! nedok. i dok. vykon(áv)ať pomstu za niekoho, za niečo, (po)trestať pomstou: p. (si) syna, p. krivdu;
opak. pomstievať -a
// pomstiť sa
1. odplácať, odplatiť sa pomstou za krivdu, za zlo: p. sa za poníženie, p. sa na nevinných, p. sa utláčateľom
2. spôsobiť, mať nepríjemné následky, vypomstiť sa: chyby sa p-ia;
opak. pomstievať sa
pomstiť sa -tí sa -tia sa -ti sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
pomstiť -tí -tia -ti! -til -tiac -tený -tenie dok.
mstiť sa -tí sa -tia sa -ti sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. 1. (komu, čomu; na kom, na čom; za čo; ø) ▶ odplácať sa pomstou, niečím zlým, obyč. za spáchané zlo, bezprávie, za skutočnú al. zdanlivú krivdu: kruto, bezdôvodne, úmyselne sa m. niekomu; už celé roky sa mstí svetu za ponižovanie a posmech; začal sa m. na nevinných ľuďoch; moje zásady mi bránia násilne sa m. na náhodne vybranom cieli; príbeh o otcovi, ktorý sa mstí za smrť svojej dcéry; Ak sa Renáta mstila mužovi za modriny, nestal som sa len nástrojom jej pomsty? [B. Šikula]; Odborníci v manželských poradniach radia 4 N: nevyčítať, nešpehovať, nekontrolovať, nemstiť sa! [BŽ 2009] 2. (ø; komu) ▶ mať, spôsobovať nepríjemné následky: chyby sa mstia; prečo sa mi všetko mstí?; teraz sa mu mstia krivdy, ktoré spôsobil; Človek zmenil klímu. A príroda sa teraz mstí. [HN 2002] ▷ dok. ↗ pomstiť sa
mstiť -tí -tia -ti! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. zried. (koho, čo) ▶ vykonávať pomstu, odplatu, niečo zlé za spáchané zlo al. bezprávie: m. krivdu, niečiu smrť; mstí svoju sestru; Oni mstia svojich, naši prídu pomstiť nás. [L. Ťažký] ▷ dok. ↗ pomstiť
odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím? • odplatiť • splatiť • vrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážku • vynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škodu • odmeniť sa • dať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veci • odvďačiť sa • zried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomu • odslúžiť sa • hovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vám • zavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom? • pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom
pomstiť sa 1. vykonať pomstu ako odvetu za skutočnú al. domnelú krivdu • vypomstiť sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveru • vyvŕšiť sa • vyliať si zlosť: vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť na nevinných
2. spôsobiť neželateľné následky (o veciach, činoch) • vypomstiť sa: omyly sa nám (vy)pomstia • potrestať • vytrestať (postihnúť trestom): nespravodlivé rozhodnutie nás potrestalo, vytrestalo
trestať 1. uplatňovať trest na niekom • stíhať: za zločin ho treba trestať, stíhať; bol viac ráz trestaný, stíhaný • karhať (trestať napomínaním): musíš syna viac karhať • pokutovať (trestať pokutou): pokutovať vodiča • admin. penalizovať (trestať vyžadovaním penále) • hovor. zastar.: štrôfať • štrôfovať
2. odplácať sa pomstou • pomstiť sa: nemôže si inak zlosť vyliať, tresce dieťa, pomstí sa na dieťati • vŕšiť sa (bezdôvodne trestať)
vyvŕšiť sa nespravodlivo preniesť svoju nespokojnosť na niekoho, niečo • fraz. vyliať si zlosť: opitý sa vyvŕšil, vylial si zlosť na deťoch • vypomstiť sa • pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za niečo): (vy)pomstili sa na nevinných • subšt. zrajtovať (vyvŕšiť sa na niekom ostrým slovom): zrajtovať študenta
pomstiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti nedok. i dok. (čo, koho) vykonávať, vykonať pomstu za niekoho, za niečo, trestom (nie právnym) odplácať, odplatiť krivdu, zlo spáchané na niekom, na niečom: p. krivdu, zlo, urážku; Jánošíka sme pomstili. (Ráz.) Pomstili ste útrapy otca môjho. (Vaj.) Ja budem pomstený. (Barč);
opak. pomstievať, -a, -ajú
|| pomstiť sa
1. (komu, čomu, za čo, na kom, na čom, zried. i nad kým, nad čím) odplatiť sa pomstou, vykonať pomstu: Pomstila sa mu, že ušiel. (Tat.); p. sa za urážku, za krivdu; (Okolický) chcel sa na Ilčíčke pomstiť. (Urb.) Prečo sa mi nedáš pomstiť nad nepriateľom mojím? (Kal.)
2. (o veci, stave) spôsobiť, mať zlé, nepríjemné následky: chyby sa pomstia;
opak. pomstievať sa,
dok. vypomstiť sa
pomstiť sa dok. (pomstviť sa, ponstviť sa, pónstvic sa, spomsciť sa) strsl, zsl odplatiť sa pomstou, vykonať pomstu: Ten bi sa ešťe i na tvojih ďeťoch pomsťiu̯ (Dol. Lehota DK); Aľe ona sa in za to aj tak pomsťila (Hont. Moravce KRU); Pomstvila sa mu tak, že ďieťa ňehala umreťi (Bánovce n. Bebr.); Pomstvil sa mi za to, že som ho udal (Poluvsie PDZ); Oňi sa pónstvili potom na nás (Chocholná TRČ); Aňi som len ňešuchla, že volačo vém, lebo bi sa mi mohóv ešťe ponstviť (Lapáš NIT); Ešče sa zahrozili husárovi, že šak sa spomscíme na tebia (Jablonové MAL)
ponstviť sa, pónstviť sa p. pomstiť sa
pomstiť, pomstviť dk koho, čo vykonať pomstu za niekoho, za niečo: (pán) takowich nepotczywich, neslechetnich wczynkow pomstyti nechtiel (L. HRÁDOK 1501 SČL); nižadne wieczy mastiti nechti neb ponstiti, ani yaku hrozbu cžyniti (BELUŠA 1538); poručuje se, aby žaden sam sebe nepomstvil (B. BYSTRICA 1633 CM); trebas by takowe reczy bily na krczme, nemel tak pomstity bitku a krwaweny (ILAVA 1642); necem alicujus vindicare: ňečú smrt pomstiti (KS 1763); Buh kriwdi twe pomstwity chce (PT 1796); p. sa dk nad kým, na kom, proti komu vykonať pomstu: wiezte, zet se nad wami pomstym pro tu neprawost (POSÁDKA 1459); ze ony sza na vradnikowy musia pomstit (TURANY 1727); on, kďe móhel, pomstwil sá nad ňú (BU 1795); kdo se nepomstwj protj wnukom swim (Káz 18. st)