Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

pomstiť -sť/-i! nedok. i dok. vykon(áv)ať pomstu za niekoho, za niečo, (po)trestať pomstou: p. (si) syna, p. krivdu;

opak. pomstievať -a

// pomstiť sa

1. odplácať, odplatiť sa pomstou za krivdu, za zlo: p. sa za poníženie, p. sa na nevinných, p. sa utláčateľom

2. spôsobiť, mať nepríjemné následky, vypomstiť sa: chyby sa p-ia;

opak. pomstievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pomstiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! nedok. i dok.; pomstiť sa

pomstiť sa -tí sa -tia sa -ti sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


pomstiť -tí -tia -ti! -til -tiac -tený -tenie dok.

mstiť sa -tí sa -tia sa -ti sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. 1. (komu, čomu; na kom, na čom; za čo; ø) ▶ odplácať sa pomstou, niečím zlým, obyč. za spáchané zlo, bezprávie, za skutočnú al. zdanlivú krivdu: kruto, bezdôvodne, úmyselne sa m. niekomu; už celé roky sa mstí svetu za ponižovanie a posmech; začal sa m. na nevinných ľuďoch; moje zásady mi bránia násilne sa m. na náhodne vybranom cieli; príbeh o otcovi, ktorý sa mstí za smrť svojej dcéry; Ak sa Renáta mstila mužovi za modriny, nestal som sa len nástrojom jej pomsty? [B. Šikula]; Odborníci v manželských poradniach radia 4 N: nevyčítať, nešpehovať, nekontrolovať, nemstiť sa! [BŽ 2009]
2. (ø; komu) ▶ mať, spôsobovať nepríjemné následky: chyby sa mstia; prečo sa mi všetko mstí?; teraz sa mu mstia krivdy, ktoré spôsobil; Človek zmenil klímu. A príroda sa teraz mstí. [HN 2002]
dok.pomstiť sa


mstiť -tí -tia -ti! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. zried. (koho, čo) ▶ vykonávať pomstu, odplatu, niečo zlé za spáchané zlo al. bezprávie: m. krivdu, niečiu smrť; mstí svoju sestru; Oni mstia svojich, naši prídu pomstiť nás. [L. Ťažký]dok.pomstiť

-iť/1321662±6 36.56: verbá inf. obojvid. 4007 stač/2314 pomst/1145 uct/520 uraz/27 (1/1)

-tiť/148541: verbá inf. obojvid. 1665 pomstiť/1145 uctiť/520

odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?odplatiťsplatiťvrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážkuvynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škoduodmeniť sadať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veciodvďačiť sazried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomuodslúžiť sahovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vámzavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom


pomstiť sa 1. vykonať pomstu ako odvetu za skutočnú al. domnelú krivdu • vypomstiť sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveruvyvŕšiť savyliať si zlosť: vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť na nevinných

2. spôsobiť neželateľné následky (o veciach, činoch) • vypomstiť sa: omyly sa nám (vy)pomstiapotrestaťvytrestať (postihnúť trestom): nespravodlivé rozhodnutie nás potrestalo, vytrestalo


trestať 1. uplatňovať trest na niekom • stíhať: za zločin ho treba trestať, stíhať; bol viac ráz trestaný, stíhanýkarhať (trestať napomínaním): musíš syna viac karhaťpokutovať (trestať pokutou): pokutovať vodičaadmin. penalizovať (trestať vyžadovaním penále) • hovor. zastar.: štrôfaťštrôfovať

2. odplácať sa pomstou • pomstiť sa: nemôže si inak zlosť vyliať, tresce dieťa, pomstí sa na dieťativŕšiť sa (bezdôvodne trestať)


vyvŕšiť sa nespravodlivo preniesť svoju nespokojnosť na niekoho, niečo • fraz. vyliať si zlosť: opitý sa vyvŕšil, vylial si zlosť na deťochvypomstiť sapomstiť sa (odplatiť sa pomstou za niečo): (vy)pomstili sa na nevinnýchsubšt. zrajtovať (vyvŕšiť sa na niekom ostrým slovom): zrajtovať študenta

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pomstiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti nedok. i dok. (čo, koho) vykonávať, vykonať pomstu za niekoho, za niečo, trestom (nie právnym) odplácať, odplatiť krivdu, zlo spáchané na niekom, na niečom: p. krivdu, zlo, urážku; Jánošíka sme pomstili. (Ráz.) Pomstili ste útrapy otca môjho. (Vaj.) Ja budem pomstený. (Barč);

opak. pomstievať, -a, -ajú

|| pomstiť sa

1. (komu, čomu, za čo, na kom, na čom, zried. i nad kým, nad čím) odplatiť sa pomstou, vykonať pomstu: Pomstila sa mu, že ušiel. (Tat.); p. sa za urážku, za krivdu; (Okolický) chcel sa na Ilčíčke pomstiť. (Urb.) Prečo sa mi nedáš pomstiť nad nepriateľom mojím? (Kal.)

2. (o veci, stave) spôsobiť, mať zlé, nepríjemné následky: chyby sa pomstia;

opak. pomstievať sa,

dok. vypomstiť sa

pomstiť sa dok. (pomstviť sa, ponstviť sa, pónstvic sa, spomsciť sa) strsl, zsl odplatiť sa pomstou, vykonať pomstu: Ten bi sa ešťe i na tvojih ďeťoch pomsťiu̯ (Dol. Lehota DK); Aľe ona sa in za to aj tak pomsťila (Hont. Moravce KRU); Pomstvila sa mu tak, že ďieťa ňehala umreťi (Bánovce n. Bebr.); Pomstvil sa mi za to, že som ho udal (Poluvsie PDZ); Oňi sa pónstvili potom na nás (Chocholná TRČ); Aňi som len ňešuchla, že volačo vém, lebo bi sa mi mohóv ešťe ponstviť (Lapáš NIT); Ešče sa zahrozili husárovi, že šak sa spomscíme na tebia (Jablonové MAL)


ponstviť sa, pónstviť sa p. pomstiť sa

pomstiť, pomstviť dk koho, čo vykonať pomstu za niekoho, za niečo: (pán) takowich nepotczywich, neslechetnich wczynkow pomstyti nechtiel (L. HRÁDOK 1501 SČL); nižadne wieczy mastiti nechti neb ponstiti, ani yaku hrozbu cžyniti (BELUŠA 1538); poručuje se, aby žaden sam sebe nepomstvil (B. BYSTRICA 1633 CM); trebas by takowe reczy bily na krczme, nemel tak pomstity bitku a krwaweny (ILAVA 1642); necem alicujus vindicare: ňečú smrt pomstiti (KS 1763); Buh kriwdi twe pomstwity chce (PT 1796); p. sa dk nad kým, na kom, proti komu vykonať pomstu: wiezte, zet se nad wami pomstym pro tu neprawost (POSÁDKA 1459); ze ony sza na vradnikowy musia pomstit (TURANY 1727); on, kďe móhel, pomstwil sá nad ňú (BU 1795); kdo se nepomstwj protj wnukom swim (Káz 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

chceli pomstiť jeho smrť ils vengeraient sa mort
najmä ako sa pomstiť comment surtout se venger de
pomstiť a pochybuje aj venger et doute aussi
pomstiť, a tak delá venger, et les canons de
pomstí tohto mŕtveho, ktorý vengera ce mort qui
sa na ňom pomstiť se venger sur lui
strateného syna, pomstiť sa fils perdu, me venger
žiť a pomstiť sa vivre et se venger
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu