pomoc -i ž.
1. poskytnutie podpory (pri činnosti, v nedostatku ap.) al. prostriedkov na podporu: priateľská, peňažná, morálna p.; prvá p. prvé ošetrenie; volať o p., prísť niekomu na p.; niet (mu) p-i nedá sa (mu) pomôcť
2. kto al. čo niekomu pomáha: treba p. do domu, záchranári dostali p. posilu
□ poskytnúť p. pomôcť
● komu niet rady, tomu niet p-i;
pomocný príd. poskytujúci pomoc, prispievajúci na uskutočnenie nejakej hlav. činnosti, vedľajší, doplnkový: p-á sila, p-á výroba, p. prístroj, p-á literatúra; p-é vedy (z hľadiska istej vedy) ktorých výsledky táto veda využíva; lingv. p-é sloveso kt. nemá plný význam
● podať niekomu p-ú ruku poskytnúť pomoc;
pomocou predl. s G vyj. nástroj, prostriedok: vyhrať p. rozumu
pomocný -ná -né príd.
doplnkový pridaný k niečomu, dopĺňajúci niečo: doplnkové časti oblečenia • dopĺňací • doplňovací: dopĺňacie, doplňovacie štúdium, skúšky • postgraduálny (o štúdiu po skončení obyč. vysokej školy na doplnenie, rozšírenie vzdelania) • odb. komplementárny (ktorý je doplnkom k inému): komplementárne farby; doplnkový, komplementárny uhol • odb.: supletívny • suplementárny: supletívne, suplementárne prvky • dodatkový (neskôr doplnený): dodatkový text • pomocný • vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): pomocná literatúra, pomocné vedy, vedľajšia výroba
pomocný poskytujúci pomoc, prispievajúci na uskutočnenie nejakej hlavnej činnosti • výpomocný (určený na výpomoc): pomocné, výpomocné pracovné sily • doplnkový • vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): oboznámiť študentov aj s pomocnou, doplnkovou, vedľajšou literatúrou k téme; pomocné, doplnkové otázky; pomocná, vedľajšia výroba
pomocný príd. poskytujúci pomoc, vypomáhajúci; výpomocný: p. pracovník, robotník, zriadenec, p. učiteľ, notár, skladník, pisár; p-á sila; p-á čiara; p-é práce, p-é vedy; gram. p-é sloveso (napr. byť); p-é pracovné miestnosti, p-é suroviny
● podať niekomu p-ú ruku poskytnúť pomoc; prijať p-ú ruku prijať ponúkanú pomoc; Chytili sme sa pomocnej ruky. (Kuk.) Teda nedáte mi pomocnej ruky? (Tim.)
pomocný príd. poskytujúci pomoc, vypomáhajúci; výpomocný: Každí lamadž mau̯ pomocního lamača (Ban. Štiavnica); Otedz buli pomocní horár a ako jáger furd zo sobó flintu nosili (Sása REV)
pomocný príd 1. poskytujúci pomoc, pomáhajúci: adjutus: pomocny; opifer: pomocny; cohors auxiliaris: húff pomocny (KS 1763); (kráľ) slyssew, že pomocné wogsko z Morawi ku Wacowu táhne (SH 1786); ruža gest kwet rozkossny a pomoczny (LR5 18. st); x. pren dnes wzala sobe pomocny wogsko, totižto pokrm (SK 1697) L. byť p. a. komu v čom, k čomu pomáhať niekomu v niečom, k niečomu: a nas w tom zadaly a prosily obapolnye, abichom gim w tom pomoczny a radny bily (SUČANY 1471 SČL); w tom ge (siroty) ochraniti a pomoczny byti račzite, aby tyž syrotkowe žadneho vbliženy a sskody nenesly (SKALICA 1557); Pynter Janus, ktery by sam sebe pomoczny bol, musy (pomoc) gynede wyhledawaty (PEČENICE 1581); Anno preswatá, nám wdowám bud pomocná wždycky (CC 1655); b. komu k čomu (o liečivých rastlinách) liečiť niečo: repa, cybule, osslach, byla horczyce zelena k zapalu tiela pomoczna (HL 17. st); (petržal) pomoczna gest take malomocznim (LR5 18. st) F. hor držitelom pomocnu ruku podati chceme (PH 1770) pomôcť 2. určený na výpomoc, výpomocný: dal p. pomoczny fojt obeczne studne sprawit (ŽILINA 1722); administer: pomocny služebnik (LD 18. st)