pomocník -a mn. -ci m.
1. kto al. čo pomáha: p. pri práci, dobrá kniha je p-om človeka
2. v min. nesamostatný remeselník, pomocný zamestnanec: mäsiarsky p.; kancelársky p.;
pomocníčka -y -čok ž.: p. v domácnosti; včely sú p-mi poľnohospodárov
pomocník -ka pl. N -íci G -kov m.
pomocník kto pomáha; nesamostatný zamestnanec • pomáhač • pomáhateľ: pomocník, pomáhač pri domácich prácach; murársky pomocník • zried. vypomáhateľ (Timrava) • zastar. spomocník (Rázus) • zastar. subjekt (pomocník v obchode): subjekti vynášajú debny (Kukučín) • asistent (odborne vzdelaný pomocník): bankový asistent • tovariš (pomocník majstra): mlynársky tovariš
pomocník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto niekomu v niečom pomáha: Odpísal, aby mu poslal syna za pomocníka. (Tim.)
2. vyučený, ale nesamostatný remeselník, tovariš: pekársky, mlynársky, mäsiarsky, krajčírsky p.; Ako kupecký pomocník usporil si niekoľko sto zlatých. (Vans.);
pomocnícky príd.: p-a prax, p-e zamestnanie;
pomocníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.
pomocník m. csl pomocný zamestnanec, nesamostatný remeselník, príp. učeň, tovariš al. paholok: Moj oťec teš kupčil, aľe f kupectve upadol, choďil potom za pomocňika (Bobrov NÁM); Staďe poton som bou̯ čajsi pou̯ roka ako pomocňíg uňho teda, ďe son sa viučeu̯ (Žarnovica NB); Na žatvu brali pomocníka (Sládkovičovo GAL); Gazda vžal drabiňak, vidli, hrabľi, pavus, štrang i pomocňikoch (Brezina TRB) F. len Pán Boh mi je pomocníkom (Detva ZVO) - o osamelosti, príp. bezradnosti
pomocník m 1. kto niekomu pomáha, vypomáha v nej. činnosti, pomáhač: (každý, kto potrebuje svedka na súde) take ma toho zarucziti, ze by tomuto geho (svedkovmu) zywotu nicz nesskodilo od nieho neb od geho pomocznikuw (ŽK 1473); cjsarowe pomocnjkuw sobe wolyty priwikly (KoB 1666); kdiž stworil Pán Bůh z zemi wssecko ozywugjce zemske, Adamowi se nenacházal pomocnjk podobny gemu (KB 1757); Ježjš gest pomocnjk náš y zástupce, který potrel ďabla (MiK 18. st); x. pren náb protož nam chwaliti slussj pomocnjka nassjch dussj (KK 1709) Boha L. byť p. (p-om) komu, čomu pomáhať niekomu, niečomu: (kto nepríde) take tomu pomocznik gest, tehdy gma tu sskodu platiti podle prawa (ŽK 1473); przyssla przed nas vrozena pani Dorothea prosycze nas, zebychme gyey y s gey dietmy syrotamy raczyli wedle sprawedliwosti pomoczniczy a obranczy byti (ORAVA 1504 E); my tolikez wassym poddanym, když by se czo treffilo, k sprawedlnostj chczeme pomocznyczy bytj kazdemu (SKLABIŇA 1564 KL); mnemonica: pomocnjk pamati, pamatne naučeni (KS 1763) mnemotechnická pomôcka 2. kto niekomu pomáha pri práci, príp. ho zastupuje: gména prjssůw a gegjch pomocnjkůw (RUŽOMBEROK 1598); (porovnanie) sa stalo za richtare Dura Wigassta, (pred) pomocniki Pawlem Kisem, Petrom Driekom y pred sausedy (OČOVÁ 1609); za ssefarstwi wineho pana Nikolausa Tecnowskiho a pomocnika Michaela; furmanowy za wozenya y ginssim pomocnikom wina (S. ĽUPČA 1659); pomocznikom, kteri murarom wapno missati pomahali a nosili, plat (PUKANEC 1724); cognitor: pomocnjk a zástupce prisedicý pri sudném gednánj; coadjutor episcopi: pomocnjk biskupský, který biskupa urad zastáwa (WU 1750); diaconus: pomocnjk kostelny aneb dyakon (KS 1763); Andr. Kukelka, slobodny pomocnik piwowarsky (PREŠOV 1788) 3. mladší výpomocný učiteľ (príp. kňaz, kaplán): (farár) abi se pomocnjkem hodnym a rektorem co nejspíss opatril (ZVOLEN 1643 E); rektorove a gegjch pomocnjcy, nižšj učitelove (KoB 1666); hipodidascalus: magistra sskolniho pomocnik (NP 17. st); hypodidascalus: včitel, naučitel, učitelny towaryss, pomocnjk (KS 1763); (farár má mať) pomocnikuw farárovích, kterích kaplanmi naziwagú (BPr 1787); -íček m dem expr k 1: opitulus: pomocnjček, malý pomáhač (KS 1763); -ica, -íčka ž žena (príp. vec), kt. niekomu al. niečomu napomáha, podporuje realizáciu niečoho: (Boh) vcžinil Adamovi ženu pomoczniczu (BAg 1585); dobre skutky su čynitelkine a pomocznicze wiry (TC 1631); (manželka) nebyla my pomocznicza w nadobiwany, ale utratnicza (PREŠOV 1666);, pomocniczam, ktere na kuchini pomahalj, dal sem chleba (ŽILINA 1708); famula dextera: prawa ruka lewég pomocnica (KS 1763); o, Maria, racz nam pomoczniczku bitj (Káz 18. st); (katolíci P. Mariu) naziwagi kralownu nebesku, branu nebesku, pomocnicku spaseny lidskeho; wedle gmena gegi nazywagi Pannu Marigy prostredničku, zastupničku, wjkupitelkynu, oswetitelkynu, pomocničku (CS 18. st) L. administra: služebná pomocnica (KS 1763) slúžka; pomocnice krestianůw, orodůg za nás (KW 1775) oslovenie Panny Márie; pan farar čte Ručnj pomocnicy w potrebach pre hospodaru, naučenj, gako se magj držeti (RPo 1790) príručka (titul knižky); -ícky príd k 2: diaconicus: pomocnicky, co k pomocnjku náležj (KS 1763); w pekaru y dwa obloky wylamany a zamurowani murarskich dny uczini no 6 a pomoczniczkich dny na 4 (NOROVCE 1774); -íctvo s funkcia mladšieho učiteľa: na pomocnictwo byli skrze pana comisara candidovani Mychael, Adamus, Samuel (KRUPINA 1774)