pomocník -a mn. -ci m.
1. kto al. čo pomáha: p. pri práci, dobrá kniha je p-om človeka
2. v min. nesamostatný remeselník, pomocný zamestnanec: mäsiarsky p.; kancelársky p.;
pomocníčka -y -čok ž.: p. v domácnosti; včely sú p-mi poľnohospodárov
pomocníčka -ky -čok ž.
pomocníčka žena, ktorá niekomu pomáha • zastar. pomocnica: pomocníčka, pomocnica v domácnosti • pomáhačka • pomáhateľka
p. aj slúžka
slúžka žena slúžiaca niekomu, obyč. z povolania: najať si slúžku • zastar.: služobníčka • služobnica: mať doma služobníčku • zastar. služobná • posluha (Vajanský) • sluhovka (Tajovský) • pomocníčka • zastar. pomocnica (žena pomáhajúca v domácnosti obyč. za plat) • posluhovačka (žena na pomocné práce v domácnosti): pracovala ako posluhovačka v kuchyni • čeľadnica (slúžka na statku)
pomocnica1, -e, -níc i pomocníčka, -y, -čok ž. žena, ktorá niekomu pomáha: Tvardek má niekoľko pomocníčok, ktoré skupujú vajcia, maslo, syr. (Jil.); pomocnica v domácnosti