Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pomník -a m. soch. dielo na uctenie pamiatky: náhrobný, kamenný p., postaviť, odhaliť p. padlým hrdinom;

pren. spisovná slovenčina je trvalý pomník Ľ. Štúrovi;

pomníkový príd.: p-á tvorba;

pomníček -čka m. zdrob.

pomníček -čka pl. N -čky m. zdrob.

pomník, -a m. umelecké dielo (obyč. socha al. stavba), postavené na pamiatku nejakej osobnosti al. dejinnej udalosti; náhrobný kameň: p. padlých hrdinov; p. oslobodenia, p. víťazstva; Hviezdoslavov p.; postaviť niekomu p.; odhaliť p.; náhrobný p.; Na cintoríne hrdzavejú čierne pomníky. (Hor.); pren. kniž. Umienil som si aspoň kaštieľ zachovať ako pomník slávnej rodiny (Vaj.) ako pamiatku, svedka minulosti; vystaviť niekomu pomník vďačnosti (Botto) s vďačnosťou naňho spomínať; postaviť niekomu pomník v duši (Vaj.) zachovať si jeho pamiatku; p. slávy, hrdinstva pamiatka na slávu, hrdinské činy; Je ona živý pomník lepších časov (Kuk.) pripomína lepšie časy S Matúšom Čákom padá i tento pomník samobytnosti slovenskej. (Vlč.); p. lásky (Laz.);

pomníkový príd.: p. kameň na pomník al. na pomníky;

pomníček, -čka m. zdrob. expr.