Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

pominúť, pominúť sa -ie -ú dok. minúť sa, uplynúť, prejsť; zaniknúť, stratiť sa: búrka (sa) p-la, príčina nebezpečenstva (sa) p-la, strach (sa) p-l, hnev ho p-l, jeho hnev sa skoro p-l; hovor. husle sa načisto kdesi p-li zapotrošili sa

// pominúť sa

1. stratiť zdravý rozum, zošalieť: p. sa na rozume

2. umrieť: pred dvoma rokmi sa p-l, išiel sa p. od žiaľu;

nedok. pomíňať sa -a postupne ubúdať, míňať sa: starí ľudia sa pomaly p-jú umierajú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pominúť, pominúť sa ‑ie ‑ú ‑ul dok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

pominúť -nie -nú -nul -núc -nutie, pominúť sa -nie sa -nú sa -nul sa -núc sa -nutie sa dok. (minúť sa; zaniknúť)

pominúť sa -nie sa -nú sa (ne)pomiň sa! -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok. (zošalieť; umrieť)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

pominúť sa 1. i pominúť p. minúť sa 2, zaniknúť

2. p. zblázniť sa 1 3. p. umrieť

prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal

rozplynúť sa 1. pomaly, nenápadne prestať jestvovať • zmiznúť • stratiť sa: hmla sa rozplynula, zmizla, stratila sa • zaniknúť • pominúť • pominúť sa: hlas zanikol v diaľke; obavy pominuli, jeho hnev sa pominul • roztratiť sa (po častiach): majetok sa rýchlo roztratil

2. p. rozptýliť sa 1 3. p. nadchnúť sa

skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončila • zavŕšiť sa • zvŕšiť sa • dovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšil • pominúť sa • minúť sa • uplynúť • ubehnúť • prejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla

2. mať istý koniec • vyznieť • vyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobre • hovor.: dopadnúť • vypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zle • hovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelí • kniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke

stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť • umĺknuť • zmĺknuť • zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli • utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil • zanemieť • expr. znemieť • onemieť • expr. zamrieť • poet. zmrieť • odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal • expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli • expr.: začúchnuť • učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne • pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť • utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli • ustať: zavíjanie vetra ustalo • kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne • zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať • ustať • ustúpiť • utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila • pominúť • zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pomíňať sa2, -a, -ajú, zastar. i pomíňať2 nedok. míňať sa, postupne ubúdať, zanikať: starí ľudia sa pomaly pomíňajú umierajú; Preto je láska pomíňajúca sa ako pieseň. (Bunč.) Pomíňa aj u nás čas zmrzlej, suchej utúlenosti. (Štúr) Nádej za nádejou ťa opúšťa, žiadosti hynú a pomíňajú. (Kuk.);

dok. pominúť (sa)

pominúť, -nie, -nú dok.

1. prejsť, minúť sa, uplynúť; pominúť sa: zima pominula (Laz.); V trapiech pominula noc. (Kuk.) Deň pominie a večer je tu. (Kuk.)

2. prestať jestvovať, zaniknúť; pominúť sa: Mladosť, krása pominie. (Tim.) Na svete všetko pominie. (J. Kráľ); pokušenie pominulo (Hor.); prekvapenie pominulo (Fig.); nebezpečenstvo pominulo;

3. (bezpredm. i koho) prejsť (o duševných stavoch): Kým prišiel domov, hnev ho pominul. (Jégé)

4. zastar. (čo, koho) vynechať, zabudnúť na niečo, na niekoho, opomenúť: My máme svoj názor, ktorý nijak pominúť nesmieme. (Dobš.) Už som myslel, že ma vojna mimo krajiny pominie. (Jes.); práv. zastar. p. predpisy, p. prísahu opomenúť, zanedbať

|| pominúť sa

1. prejsť, minúť sa, uplynúť: Búrka sa pominie. (J. Kráľ) Jeseň sa šťastlivo pominula. (Al.)

2. prestať jestvovať; zaniknúť: Pominula sa moja ľahostajnosť oproti nemu. (Mráz) Všetok môj strach sa pominul. (Al.)

3. umrieť: Čo bude s nimi, keď sa vy pominiete? (Jégé) Hladom sa tu všetci pominieme. (Ráz.-Mart.) (Otec) sa išiel pominúť od žiaľu za vami. (Fel.) Ide sa pominúť starosťou. (Kuk.) Už sa Jano pominul a nikdy ho neuvidíte. (Jégé) Verte mi, pominie sa za mnou, ak mi jej nedáte. (Kuk.)

4. (rozumom, na rozume, z rozumu i bezpredm.) stratiť zdravý rozum, zošalieť: Zdravým rozumom ste sa azda pominuli. (Jil.) Pominul sa na rozume. (Zgur.) Zavíjala (Hreščová), akoby sa z rozumu pominula. (Tat.) Vojaci sa skoro pominú od radosti. (Heč.) Za spevom sa idú pominúť. (Jes-á);

nedok. pomíňať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006*.

pominúť dok.
1. csl minúť sa, uplynúť, prejsť: Kod horučava trochu pominula, tašle sa (kravy) pásaťi (V. Lom MK); Len bi son si vinšuvala, abi som mohla aspon tag robid jako pominutéj jesene (Bzince p. Jav. NMV); To zme robili už pominutí rok (Rozbehy SEN); Šicko pominulo (Brezina TRB); A žoltačka na štvarti dzeň pomiňe (Rozhanovce KOŠ); pominutí tížďeň (Pucov DK)
F. pominuu̯ ho hňev (Brodské SKA) - prestal sa hnevať; nechte ho, šak ňeho to pomine! (Brodské SKA) - prejde ho to (zlá nálada, smútok, žiaľ ap.)
2. nevšimnúť si niekoho, niečo, zabudnúť (na niekoho); vynechať niekoho: Každemu podal ruku, ľem akurad jeho pominul (Fričovce PRE)

pominúť sa dok.
1. csl skonať, zomrieť: Už aj ten sa pominú (Hor. Lehota DK); Jemu ňebuďe kriuda, reku, keď dakedi sa ta pomiňie s toho sveta (Hnúšťa RS); Jaká to len bola zdravá, pekná ďévka a tak friško sa pominula (Lapáš NIT); Nigdo tu neostane naveki, šecci sa pomineme (Šípkové PIE); Obá rodičé sa skoro pominuli (Brodské SKA); śe pominuľi toti našo babi (Bánovce n. Ond. MCH)
F. dobre sä od plašu nepominuľi (Krokava RS), skoro sa pominú o_džálu za ňó (Lapáš NIT) - o veľkom psychickom trápení
2. postupne sa minúť, zaniknúť, prestať existovať: Koca paša pominúla, nastála esem, prasťe sa vrhle do krmňíka (Čelovce MK);
3. stratiť zdravý rozum, zošalieť: Vŕš plakala, vŕš sa smiala, jakobi bola z rozumu pominutá (Návojovce TOP); A ti si sa už úpľňe pominul na rozume!? (Rajec ŽIL)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

pominúť dk
1. koho, čo obísť, minúť niekoho, niečo: cesta kralowska ma byti tak ssyroka, ze geden wuoz muz druheho pominuti (ŽK 1472) prejsť popri sebe; nasse loď gest gedna z loďj, kteru wjchrica pominula; skalamj mjsto toto preplnene gest, ktere bez stroskotaňj loďi pominuť možne ňenj (PT 1796); Otče, gesly bywati može, nech mňa pomine kalich (BlR 18. st)
F. jedna bida nas nepomine, druha je napohotowe (SENICA 1732 LP) jedno nešťastie ide za druhým
2. (o čase) prejsť, uplynúť: ten czas pak gyž pominul negedenkrat a ten slyb a ta gystota zadnym obyczegem se nemuoze nagyty (PEČENICE 1581); swati Michal guss dawno pominul a mne se ten dluch gesste nenachody (BREZNO 1609); kdy pak čtiryadwacet hodin pomine, ma se gemu (chorému) opet tento lekwar dati (RT 17. st); rok starj giž pominul a nowy se začal (PoP 1723-24); a kdiž bylo pominulo sedem dňúw, wodi potopi rozwodnili se na zemi (KB 1757)
F. yako dým tak letha moge pominuly, kosti we mne pohoreli (CC 1655) o rýchlej pominuteľnosti života
3. (o veciach, javoch) prestať jestvovať, zaniknúť, pominúť sa: tmi pominuly a prawe swetlo giž switi (TC 1631); gedina literka aneb gediny punktik nepomine z zakona, až se wssecky wecy stanu (CO 17. st); to zemetresenj gedno pominulo, wssak po male chwili zas druhe nastalo (MVP 18. st); titule wssecki pominu, ale titul služebnika božiho nikda nepomine (WS 18. st)
F. (človek) wyroste gako kwet a pomine gako hmla a woda (AgS 1708) o márnosti života
4. (o bolesti al. duševných stavoch) prejsť, stratiť sa, zmiznúť: Kalezyna, kterazto przed prawem prazne rzeczy w hniewie wypustila, kdyz przed prawem stala, nemohl ten hniew pominuti gi (ŽK 1473); wezmy horčzycu z octem a žug w zubach, a hned (bolesť) pomyne (Le 1730)
L. z misli kdiž člowek pomine, war čekanku a dag rano dobri trunek nemocnemu piti (LR8 18. st) o šialenosti
5. koho nevenovať pozornosť niekomu: knes pak geden ssel cestu, kteri pominul ho (chorého), czo učinil y jahen po ceste teg pokračugjci, samaritan pak uzrewsse geg, milosrdenstwim naproti nemu bil pohnuti (SF 18. st)
6. čo opustiť, odumrieť niečo: zytra, an k smrty nemocznym wsseczko tudyž pominie (BAg 1585)
7. čo opomenúť, zanedbať niečo: nemohl sem to pomynuty, abych zadosty gegych odporoval (s. l. 1590 E); vczynyte nam wecz welmi wdecžnu, za czo se my Wassim Milostem dobrym prytelstwym a susedstwym oddaty nepomineme; rozkaz W. M. panskey nikoly nebyl bych pominul wikonat (BYTČA 1601; 1605); Janko Walo kaupicze dwě kopanicze nechtel pominauty, ale pro gistotu a pamatku do knihy teto zaznamenaty (OČOVÁ 1639); ponewacz se my zawdala priležitost ku psany, nemohel sem pominuty, aby V. D. neugistil, ze ma skonwikowali na padesat zlatich (s. l. 18. st); (Kristus) ničeho nepominul, co bj užitečneho bjlo, abj posluchačum swjm neoznamil (CS 18. st)
L. mlčaním, mlčkom p. čo prejsť mlčaním niečo, nevyjadriť sa o niečom: ponewadz se nam gisty posel treffyl, nemohly sme mlckem pomynuti, abychom Wassy Welkomoznu Mylost nassym kratickym psanym nenawsstywyly a nepryznaly se k panu nassemu mylostjwemu a laskawemu (SEBESLAVCE 1614); ponewadž mnohe knihy podobnjmy wecmi gsu naplnene, mlčenjm to pominem a gen toliko wynssowati budem, aby Buh Wssemohucy gesste raz tak horliweho Luthera poslal (WO 1670); (učenie) hlubokym mlčenjm sy pominul, proti tomu pletkamy gazyk swug brusyc (DuH 1723); (otec) dwa pary gombow, čo na dolomane nosgewal, mlčenim pominul (PUKANEC 18. st)
8. čo komu prepáčiť, odpustiť niekomu niečo: (páni s nimi milostivo naložili) nez w ten spuosob, aby ty, Fabian a bratrzy geho, nykda nechtiely se o takowe weczy pokussowatt, any toho wspomynat preto, zie se gim tak lehcze to pomynulo (ŽK 1561); zebi ste my y W. M. pomynuly a odpustily (RAKOVO 1572); prepačily mu poniekud pany tu geho winu, wšakže aby se mu wsseckym činom to melo pominutj, nikolj (S. ĽUPČA 1605); (urazená žena) skrze dobrjch lidi primluwu to wsseczko hanenj gemu odpustila a pominula (RUŽOMBEROK 1610); pane Sylessy, gestly bolo szo wcžera mezy wamy, nech bude pominuta wecz a nehnewayte se (PÚCHOV 1610); p. sa dk
1. (o čase) prejsť, uplynúť, minúť sa: pokrmy magi byti welmy lahodne a nie z masa, pokudž 3 neb 4 tidne se nepomjnu, podle spusobu patienta (RT 17. st); a kdiž se bylo pominulo sstyricet dňúw, Nöe wypústil krkáwca (KB 1757); když giž pul nocy se bilo pominulo, wssichni zde prjtomni welmi drjmat začali (VP 1764)
2. (o veciach, javoch) prestať jestvovať, zaniknúť: zmjzel, pominul se dnes gegych (učencov) wssech kunsst weliký (SK 1697); opes illius corruerunt: pomjnulo se bohátstwj (KS 1763); když giž ukrutna ta búrka prenasledowáni byla se pominula, Antonin do klásstere se nawrátil (VP 1764); Weronyku som zdrafssu nassla, ta russa sa geg z hlawy pomynula (PRUŽINA 18. st)
F. swetska marnost se pomine gako kwjtek w polj (PoP 1723-24) o márnosti života
3. (o zdraví, žiadostivostiach, duševných stavoch) prejsť, zmiznúť, prestať pôsobiť: proty nesmyrneg chlypnostty užywag sladyčz a pomyne se od tebe (HL 17. st); gesli bi ste wi (manžel) ohoreli, moge ostatne zdrawa sa pomine (RADVAŇ 1714 E); wssetka geho zuriwost tak se pominula (VP 1764)
F. p. sa z myslenia zošalieť: pribuznj geho prawili, že bi se z misslenj pominul (Le 1730)
4. (o človeku) zomrieť: gestliby se pak ta syrotha pominula, tehdy ty giste penyze magi byti ku kostelu dane od Othmare (P. ĽUPČA 1521); oznamugicze wam strany wasseg tetky, ktera sa w Sstiawniczy pominula s tohoto sweta y z manželem (B. ŠTIAVNICA 1595); newesta se pominula skrze časnu smrt (BÁNOVCE n. B. 1677); lide mladj w neglepssy sile se pominulj (KT 1753)
5. čo opomenúť, zanedbať, zabudnúť niečo: kdez ya zase, kdyz by se z W. Milostí nekteremu przytrzeffylo, oddathy se nepominu (STREČNO 1582 E); wsetkim dobrim odsluzit se nepominieme W. M. za tu ptitelsku lasku (s. l. 1680); pominovať sa ndk k 3:
F. zmyslom sa p. blaznieť: desipio: bláznjm se, rozum tratim, smyslem se pominugi, nemám wssech doma (WU 1750)

Zvukové nahrávky niektorých slov

pominúť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Až teraz, keď pominulo ≈ Až teď, když pominulo
pominie a Bačkaňa sa ≈ pomine a Bačkaňka se
pominie a prídu činy ≈ pomine a přijdou činy
pominie bezstarostný život, že ≈ pomine bezstarostný život, že
pominú, pretože ako vieme ≈ pominou, neboť jak víme
raz pominie a prídu ≈ jednou pomine a přijdou
usmeje a búrka pominie ≈ usměje a bouřka pomine
Za dverami nebezpečenstvo pominulo ≈ Za dveřmi nebezpečí pominulo
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a čoskoro sa pominie ≈ and would soon pass
a jeho hnev pominul ≈ and his anger faded
a jeho strach pominul ≈ and his fear receded
pominula a jej stav ≈ passed and her condition
pominulo, keď som našiel ≈ died when I found
priateľ sa pominul, ale ≈ friend was gone, but
sa napokon pominul, no ≈ had finally passed, but
sa pominul, ale každý ≈ was gone, but every
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu