pomerný príd.
1. majúci vzhľadom na okolnosti istý stupeň vlastnosti, relatívny: p. pokoj, blahobyt, p-á samostatnosť
2. jestvujúci v príslušnom pomere, proporcionálny: p-é zastúpenie (vo výbore, v parlamente), p. podiel (na majetku); mat. p-é číslo
pomerný -ná -né príd.
pomerný 1. jestvujúci v príslušnom pomere (op. nepomerný) • proporcionálny • proporčný (op. disproporcionálny, disproporčný): pomerné, proporcionálne zastúpenie v parlamente
2. p. relatívny
relatívny ktorý je vo vzťahu k niečomu; hodnotený vzhľadom na niečo, od niečoho závislý (op. absolútny) • podmienený: relatívny, podmienený pojem • pomerný: vládol relatívny, pomerný pokoj; je to pomerný úspech • gram. vzťažný: vzťažné zámeno
1. majúci istý stupeň nejakej vlastnosti, nie úplný, relatívny: V pomernom blahobyte trávili svoj život. (Jégé); p-á tichosť (Šolt.); p-á čistota (Vaj.); p. pokoj (Heč.);
2. odb. jestvujúci v istom pomere, úmerný, relatívny: mat. p-é číslo; chem. p-á atómová váha; stav. p-é zaťaženie; hud. p-á výška tónu; práv. p. podiel na majetku, p-é odškodnenie; p-é zastúpenie (napr. vo výbore, v Národnej rade);
pomernosť, -ti ž.