pomer -u m.
1. vzťah, postoj k ľuďom a veciam: dobrý, kladný, priamy, kritický, príbuzenský, priateľský p., p. k ľuďom, k práci, p. učiteľa k žiakovi
2. množstvo, hodnota niečoho určená vo vzťahu k inému množstvu, hodnote; relácia, proporcia: p. dvoch čísel, p. podobnosti; vzájomný, zmenený p. síl; byť v (ne)priamom p-e; byť zastúpený v (ne)rovnakom p-e; šport. p. gólov skóre
3. odb. zákonom normovaný, spoločensky záväzný vzťah: pracovný, učebný, právny, služobný, vlastnícky, manželský p.
4. (mimomanželský) intímny ľúbostný vzťah: mať p. s niekým;
pomerový príd.: elektrotech. p. prístroj;
v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé
pomer -ru L -re pl. N -ry m.
pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer síl • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • proporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetví • súvislosť • súvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis
2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomer • postoj • stanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomu • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • hľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska
p. aj vzťah
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomer • známosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosť • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • spojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkom • súvis • súvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosť • spätosť • zviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životom • kniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)
pomer, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. (bez mn. č.) uvedomelý vzťah, postoj človeka k iným ľuďom, veciam, inštitúciám a pod.; vzťah organizmu k okoliu; vzájomný vzťah vecí: p. rodičov k deťom; p. učiteľa a žiaka; mať kladný, dobrý, pekný, ľahostajný, srdečný, teplý, vrelý p. k niekomu al. k niečomu; byť s niekým v priateľskom, kamarátskom, nepriateľskom p-e; mať súdružský p. k spolupracovníkom; napätý p. medzi ľuďmi; p. človeka k človeku, vzájomný p. ľudí; mať k niekomu ľudský, úprimný p.; byť v príbuzenskom, rodinnom, pokrvnom p-e; macošský p. (napr. k dieťaťu); Medzi materou a synom bol krásny pomer. (Vans.) Ľudia si vedia vypestovať medzi sebou srdečnejší a úprimnejší pomer. (Švant.) Nechcel si pokaziť s nimi dobrý pomer. (Urb.) Zavolala na gazdinú, priviazanú k nej viac ako služobným pomerom (Vaj.) pomerom slúžky; mať kladný p. k práci, k socialistickému zriadeniu; socialistický p. k národnému majetku; p. človeka k okoliu, ku skutočnosti, k spoločnosti; ľahostajný p. k životu (Krno); mať živý pomer k veciam (Urb.); K hudbe nemajú nijaký pomer (Karv.) je im ľahostajná; vzájomný p. kultúr, jazykov, ideológií, národov a štátov; mocenský p.;
2. ľúbostný vzťah, intímne spolužitie dvoch ľudí rôzneho pohlavia: mať p. s niekým; nedovolený, predmanželský, mimomanželský p.; mať trvalý, prechodný p. s niekým; voľný ľúbostný p. (Jégé);
3. odb. zákonom normovaný, spoločensky záväzný, zákonitý vzťah osôb al. vecí: práv. právny p., vlastnícky, nájomný, zmluvný p.; poručenský, osvojenský p.; manželský, snúbenecký p.; pracovný, zamestnanecký, služobný p.; vstúpiť do pracovného p-u; rozviazať, zrušiť pracovný, služobný p.; Musel byť daný z moci úradnej „do pomeru mimo služby“. (Jes.)
4. množstvo, veľkosť, hodnota niečoho, určená vo vzťahu k inému množstvu: váhový p., p. síl, byť v priamom, nepriamom, recipročnom, obrátenom p-e; byť v harmonickom, vyváženom p-e (napr. o zložkách stavby tela, umeleckého diela); p. závislosti; p. medzi dovozom a vývozom; zastúpený v rovnakom, nerovnakom p-e; percentuálny p.; šport. p. bránok, gólov; p. hlasov za i proti (Jil.); fajočka nastoknutá na krátkej, ale v pomere k tomuto fajčiarovi jednako pridlhej trúbeli (Šolt.)
pomer m (vymerané) množstvo, veľkosť niečoho: cisarsko-kralouske rozkazy obzlášte straniva pomeru a zeznani užitkou milostive vydane vyplinuvat kcete? (RUŽOMBEROK 1786 DPB)