pomenovať dok.
1. dať meno, nazvať, označiť: p. ulicu, most, p. dieťa po otcovi, p-li ho Miško(m)
2. uviesť meno, názov: p. po mene, p. niekoho mladým pánom
3. náležitým označením priamo vystihnúť podstatu: p. súčasné problémy v kultúre;
nedok. pomenúvať -a
pomenovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok.
nepomenovaný -ná -né príd.: práv. nepomenovaná zmluva ▹ nezaraditeľná pod nijaký zo zmluvných typov upravovaných zákonom, založená na všeobecných ustanoveniach Občianskeho a Obchodného zákonníka o záväzkovom práve ▷ ↗ i pomenovať
osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy
2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy
3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho
4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími
pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otca • hovor. okrstiť: okrstili ho až neskôr • pomenovať • nazvať: pomenovať, nazvať nové sídlisko • označiť: označil chlapca hanlivým menom
pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej • pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi • nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi • prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom • kniž. denominovať
2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvať • označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom • otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom • osloviť: Ako vás mám osloviť? • povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani • vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu • zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)
menovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (koho, čo) uvádzať, uviesť, označiť menom; vysloviť meno, pomenovať: m. všetkých svojich priateľov, súrodencov;
2. (koho, čo čím) dávať, dať niekomu al. niečomu meno, volať, nazývať, nazvať: m. niekoho hrdinom; pren. m. veci pravým m-om nezakrývať skutočný stav vecí;
3. (koho; koho za čo, čím) ustanovovať, ustanoviť: prezident menuje ministrov; m. niekoho za správcu;
opak. menúvať, -ajú;
dok. k 1, 3 vymenovať, k 2 pomenovať
|| menovať sa nedok. nosiť, mať meno, volať sa, nazývať sa: Podľa rodu menoval sa Pavel Badáň. (Urb.) K ránu zaspal, ak sa to môže spánkom menovať (Taj.) zaspal slabým spánkom
pomenovať, -uje, -ujú dok.
1. (koho, čo, ako, podľa koho, po kom) dať meno, názov niekomu al. niečomu, nazvať: Pomenovala ho Pavlom. (Ondr.) Ulice boli pomenované menami našich neprajníkov. (Jes.); ulica, pomenovaná podľa Justiniána (Jégé); osady pomenované po svojich osadníkoch (Ondr.); Obliekli ich do uniformy, ak sa to totiž uniformou pomenovať dalo. (Urb.) Bolo by smiešne pomenovať túto snahu ctibažnosťou. (Vaj.); p. niekoho (niečo) pravým menom bez okolkov nazvať, ako si niekto (niečo) zasluhuje;
2. (koho, čo) vysloviť, uviesť meno, názov niekoho al. niečoho: Pomenovala niekoľkých ľudí (čo tam boli). (Jes.) Nevestu pomenovala po mene. (Kuk.) Je to ovešané všeličím, čo nehodno pomenovať. (Heč.) Tam nebudeš ani len pomenovaný. (Taj.);
nedok. pomenúvať, -a, -ajú
pomenovať dok. strsl, vsl dať názov, meno: Jäsenová postala s toho, ľebo tam boľi jäseňe, i pomenovaľi to Jäsenovo (Párnica DK); A ot toda sa ľuďia pamätaľi na tú nodz a potom ju pomänovaľi, že to bola Veľká noc (V. Lom MK); No, jako bi zme ho pomenuvali? (Val. Belá PDZ); Tih baranoh zme pomenovaľi (Brezina TRB)
pomenovať dk koho nazvať menom niekoho: wsseci tam boli gako gich y panu pram tedi na papger pomenuwaw; žena gesste lepssge gich znagice mnohich pomenuwala (SELEŠŤANY 1742)