pomedzi predl. s A vyj. smer medzi niečím, niekým (na otázku kade?), cez, medzi: bežali p. domy, p. krovie; precedil p. zuby
pomedzi predl. s A
cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)
2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)
3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)
4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)
5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)
6. p. napriek 2 7. p. vyše 2
medzi 1. (niečím) vyjadruje miesto al. priestor v strede dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • uprostred (niečoho) • naprostred (niečoho) • naprostriedku (niečoho): sedel medzi priateľmi, uprostred priateľov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dverí • pomedzi (čo): prechádzal medzi stromami, pomedzi stromy
2. (čo) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • pomedzi (čo): postavil sa medzi, pomedzi účinkujúcich • doprostred • naprostred • naprostriedok (čoho): lopta dopadla medzi hrajúce sa deti, doprostred, naprostred, naprostriedok hrajúcich sa detí
pomedzi 1. p. medzi 1, 2 2. p. cez 1
pomedzi predl. so 4. p. vyjadruje (miestne, priestorove) polohu, do ktorej sa osoba al. predmet dostáva zásahom nejakého deja, cez, medzi: Precedil pomedzi zuby. (Zgur.) Pchali sme sa pomedzi husté smrčiny. (Bod.) Pomedzi prsty previsujú stopky s čerešničkami. (Ráz.-Mart.) Prechádzal sa pomedzi stoly. (Jes.) Rieky vymyla svoje koryto pomedzi lúky. (Tomašč.) Maťko sa musí pomedzi svet túlať (Kuk.) medzi ľuďmi, Šimon chodí pomedzi čriedu. (Chrob.)
pomedzi i pomedzitým prísl. zatiaľ, medzičasom, medzitým: Ale toto je lem tak pomedzi (Čelovce MK); Pomedzitem se priúčalo na šakovú váru (Čelovce MK)
pomedzi predl. (pomeďi) 1. csl v spoj. s A vyjadruje a. priestorové hranice, polohu, smer medzi niečím; cez, medzi: Najdriou sa ťeľaťu ukiazale preňie nuoške z nošťokom pomedzi ňe (Čelovce MK); Ke_dzemáki zejdú, prebehne sa plečkú po ních pomedzi rátki (Dol. Srnie NMV); Potvori kurence prepkajú sa pomeďi ťíki, šetko rospaprú (Čičmany ŽIL); Pošla pomedži štachitki (Fintice PRE); Vibehnuu̯ na drahu a pomedži vozi začau̯ ucekac (Hažín SOB) b. časové hranice: Pomedzi eďeňia bolo pálence po kaľišťoku a komu sa zažiadalo, bolo aj vínce (Čelovce MK) 2. v spoj. s G vyjadruje výber z istého množstva, celku; spomedzi, z, zo: Pomeďi váz buďeme hľadať viňíka (Čičmany ŽIL); Potom jih vibiraju pomedži ostatnich (Trebišov)
pomedzi [-(d)zi] predl s A medzi: (svedok svedčí, že) dolu lukow wzdy slobodne czesta bola y pomezi kopi ze slobodne chodiewalj (LIPTOV 1674); mlinar pomedzi kone chodil a se wizweduwal, ktere su kone predmenuwaneho Kowača (ROVŇANY 1753); oleg kdis se na habu wilege, wiberges, gestli tu habu medzi dwa uteraki bgele zawineš a pomezj sem i tam chleba zitneho ťepleho kusečki pokladeš (PR 18. st); zmissawagu sa mezi tym a chodja pomezi zatracencuw sskaredi diablowe (MK 18. st)