mútiť, -i, -ia nedok.
1. (čo) miešaním robiť mútnym, kalným, kaliť: m. vodu, víno, tekutinu
● m. vodu úmyselne vyvolávať zmätok a tak zastierať svoje chyby, činy;
2. (čo komu) robiť nejasným, zmäteným, miasť, znepokojovať: hnev mu múti myseľ; m. niekomu (zdravý) rozum, m. niekomu hlavu balamutiť ho; to nech ti hlavu nemúti
● m. ženám, mužom hlavu balamutiť, zavádzať predstieraním lásky (o druhom pohlaví);
3. (čo i bezpredm.) stĺkaním, miešaním spracovávať smotanu na maslo: m. smotanu, mlieko, maslo; mútené mlieko (Tim.) cmar;
dok. k 1, 2 pomútiť, k 3 zmútiť
|| mútiť sa
1. stávať sa mútnym, kalným, kaliť sa: voda, rieka, tekutina sa múti; pren. Povetrie bolo čisté. Ani nad horami nemútilo sa parami. (Švant.)
2. miasť sa, stávať sa popleteným, nejasným (o ume, o mysli ap.): rozum, hlava sa mu múti; neos. v hlave sa mu múti je zmätený, nemôže normálne myslieť
pomútiť, -i, -ia dok.
1. (čo) miešaním, pohybovaním urobiť kalným, mútnym (o tekutine), zamútiť: p. vodu, víno; plazy pomútili ich stojatú vodu (Ondr.); pren. prišelec, ktorý tak mocne pomútil vodu v čistom ináč okrese (Vaj.) rozvíril pomery, spôsobil rozruch;
2. hovor. expr. (koho, čo) zmiasť, pomýliť, spliesť: Tomáša pomútili nečakané výkriky. (Vaj.) Alkohol mu myseľ pomútil. (Zgur.); láska, zlosť, sláva, pálenka mu pomútila hlavu, rozum; žiaľ mu pomútil myseľ, rozum
● voda hlavu nepomúti (prísl.) neúčinkuje ako alkohol; p. niekomu hlavu a) spôsobiť, že sa niekto zaľúbi, poblázniť niekoho (muž ženu al. žena muža); b) zmiasť, zbalamutiť
|| pomútiť sa hovor. expr. zmiasť sa, pomýliť sa
● rozum sa mu pomútil, hlava sa mu pomútila je vyvedený z duševnej rovnováhy, nie je normálny