pomáhač -a m. kto pomáha, pomocník: nemeckí okupanti a ich domáci p-i prisluhovači;
pomáhačka -y -čiek ž.
pomáhač -ča pl. N -či m.
pomáhač p. pomocník
pomocník kto pomáha; nesamostatný zamestnanec • pomáhač • pomáhateľ: pomocník, pomáhač pri domácich prácach; murársky pomocník • zried. vypomáhateľ (Timrava) • zastar. spomocník (Rázus) • zastar. subjekt (pomocník v obchode): subjekti vynášajú debny (Kukučín) • asistent (odborne vzdelaný pomocník): bankový asistent • tovariš (pomocník majstra): mlynársky tovariš
pomáhač, -a m. kto (al. čo) pomáha niekomu, napomáha niečo; pomocník: fašisti a ich pomáhači (Tomašč.); Mal som aj primeraných pomáhačov, zlatú ihlicu a starého otca. (Letz) Medzi pomáhačov zamiešal sa i kostolník Miklúš. (Kuk.); zastar. remeselnícky p. (Hurb.) učeň;
pomáhačka, -y, -čiek ž. Zo sestreníc mala ochotné pomáhačky. (Šolt.)
pomáhač m. človek, ktorý pomáha pri práci, pomocník: pomáhadž v sklárni (Málinec LUČ)
pomáhač m kto niekomu pomáha, pomocník: dal gsem cimrmanom a pomahacum, kdy na rodhaus zleb dwihali, pywa (ZVOLEN 1622); k wečery pry pywnycy pomahačom y remeselnykom masa d 36 (KRUPINA 1706); cooperator: pomocnjk, pomahač, spolurobotnjk (KS 1763); Stephan Filipovics, slobodny pomahac a spolužák (PREŠOV 1788)