poludnie, polednie i poldnie s. (pojňe, pojdňe, polodňe, polonno, poledňe, polenne, poludňa, poluňia, pou̯edňo)
1. csl doba okolo dvanástej hodiny cez deň, stred dňa: Ke_zvoňiľi poludňá, to sa uš prestalo robiť (Habovka TRS); Aľe kot sa poluňia bľížilo, slnce bolo vesoko, tode se nám už aj same poberale (kravy) do doline (V. Lom MK); Zvoňej na poludňa (Cinobaňa LUČ); Spí, a už_e pou̯edňo (Rozbehy SEN); Už zvoní polenne, bude obed (Šípkové PIE); Na pojdňe sen také trochu jedeu̯ (Koválov SEN); Na polodňe iśľi ženi do domu (Porúbka HUM)
F. tá počula už nejenno polonno zvonit (Lovčice TRN) - má veľa rokov, je stará; hlanní sa ňepítá, kedi je polenňe (Bošáca TRČ) - jesť mu chutí kedykoľvek
2. čiast. zsl poludňajšie jedlo, obed: Idam varic polodne (Makov ČAD); Na poledňe zime jedavaľi zemaki s kislim mľiekom (Zborov n. Bystr. KNM); Na polodňe uvarím sľivečňíka a upečem poľesňík (Dunajov KNM); Každí dzeň jeden nám vozieval polodňe (Ďurčiná ŽIL); Polonne mi uš vistillo (V. Rovné BYT); Na polenne málo z múki bolo (Mor. Lieskové NMV); Na pojňa sa varí karminová poléfka (Hlboké SEN); poludňajší príd. k 1: Čil akurát majú polennajšú prestávku (Šurany NZ); poludňajší čas (Hor. Lehota DK); poludňajšá prestáuka (Cinobaňa LUČ)