Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poludnie -ia s. stred dňa, časový úsek okolo 12. hodiny: pravé, letné p.;

poludňajší príd.: p. oddych, p-ia prestávka

poludňajší -šia -šie príd.

poludňajší, -ia, -ie príd.

1. vykonávaný, konajúci sa al. jestvujúci cez poludnie, spadajúci na poludnie: p-ia prestávka; Odchodím poludňajším vlakom (Kuk.) ktorý ide napoludnie; nekonečná jasnosť poludňajšieho slnca (Tim.);

2. zastar. južný: p-ia strana (Kub.); p-ia časť mesta (Kal.)

poludnie, polednie i poldnie s. (pojňe, pojdňe, polodňe, polonno, poledňe, polenne, poludňa, poluňia, pou̯edňo)
1. csl doba okolo dvanástej hodiny cez deň, stred dňa: Ke_zvoňiľi poludňá, to sa uš prestalo robiť (Habovka TRS); Aľe kot sa poluňia bľížilo, slnce bolo vesoko, tode se nám už aj same poberale (kravy) do doline (V. Lom MK); Zvoňej na poludňa (Cinobaňa LUČ); Spí, a už_e pou̯edňo (Rozbehy SEN); Už zvoní polenne, bude obed (Šípkové PIE); Na pojdňe sen také trochu jedeu̯ (Koválov SEN); Na polodňe iśľi ženi do domu (Porúbka HUM)
F. tá počula už nejenno polonno zvonit (Lovčice TRN) - má veľa rokov, je stará; hlanní sa ňepítá, kedi je polenňe (Bošáca TRČ) - jesť mu chutí kedykoľvek
2. čiast. zsl poludňajšie jedlo, obed: Idam varic polodne (Makov ČAD); Na poledňe zime jedavaľi zemaki s kislim mľiekom (Zborov n. Bystr. KNM); Na polodňe uvarím sľivečňíka a upečem poľesňík (Dunajov KNM); Každí dzeň jeden nám vozieval polodňe (Ďurčiná ŽIL); Polonne mi uš vistillo (V. Rovné BYT); Na polenne málo z múki bolo (Mor. Lieskové NMV); Na pojňa sa varí karminová poléfka (Hlboké SEN); poludňajší príd. k 1: Čil akurát majú polennajšú prestávku (Šurany NZ); poludňajší čas (Hor. Lehota DK); poludňajšá prestáuka (Cinobaňa LUČ)

poludňajší [polu-, pole-; -ňaj-, -nej-] príd
1. prebiehajúci, konajúci sa počas poludnia, cez poludnie: ty dewatoraka studena raneyssia, poludnayssia, wecerayssia žaba (KRUPINA 1741); wssak sa w mesťe púl zlatího newiďí mnoho za samé poledňagssé pokrmenj (BPr 1787); (Maco) bawil sa u mna az do swonenj polednegssiho (PUKANEC 1790)
L. (poludníky) gsu gako lineae anebo prawidla od wisosti artickeho k wisosti antartickemu weduce, ktere obyvatelum pod nimi bidlegjcym tim okamženim čas polednegssy spusobugj (KCS 18. st) poludnie
2. popoludňajší, poobedňajší: swetnična postyelka z oponamy gest pre poludnagšye pochylenj se (KoB 1666); wraczania trwalo ass do tretyej hodiny poludnajsseg (PRIEVIDZA 1768); (človek) po obede do postely se klade, znem (!) poludnegssym zahrusseny spy (SJ 1784); poďme do kláštera aj na poledňajšú porciunkulu (BR 1785)
3. južný: wynograd lezj Na wynarech, totižto od polnočzneg strany Szkasos Jankoweg, z druheg pak poludnagsseg strany Bobal Myhaloweg (BÁTOVCE 1660); Gurko Dauidoviech za yarkom od polednagsseg strany na uwratyach ležal (D. JASENO 1727); kdiz witer od poludnegssj stranki wege, wina se mutga; (jačmeňu) poludnegssj witer welmi skodi (PR 18. st); subst p. m geogr poludník: polednegssie gsu gako lineal anebo pravidla od wisosti artickeho k wisosti antartickemu weduce; polares aneb wisosti nebes su kola, kde se polednegssi zbihagj (KCS 18. st)