Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poltón -u m. hud. najmenší interval 2 susedných tónov v stupnici;

poltónový príd.: p. rad, p-á vzdialenosť

poltón -nu pl. N -ny m.

poltón¹ -u m. ‹sl + g› jemný odtieň (obyčajne farebný): výtv., polygr. prechod medzi najtmavším a najsvetlejším miestom obrazu;

poltónový¹ príd.

poltón² -u m. ‹sl + g› hud. polovica celého tónu, interval zvýšenej prímy al. malej sekundy v temperovanom ladení;

poltónový² príd.

poltón, -u m. hud. najmenší interval dvoch susedných tónov v stupnici: chromatický, malý, diatonický p.;

poltónový príd.: p. rad, p-á vzdialenosť, p-é zvýšenie tónu